Horší spôsob, ako riešiť situáciu v ÚVO, si už premiér vybrať nemohol.
Zápas politických strán o obsadenie Úradu pre verejné obstarávanie môže poslúžiť aj ako ďalší príklad straníckej nenásytnosti pri parcelovaní krajiny. Dlhoročnej.
Post predsedu patrí opozícii, vyhlásili v súčasnosti opozičné strany SDKÚ, SMK a KDH, hoci keď boli vo vládnej koalícii, im to ani len nenapadlo. Terajší predseda Béla Angyal aj podpredseda Rudolf Kulman, ktorý je vo funkcii už 10 rokov, sú nominantmi vtedajších vládnych strán SMK a SDKÚ.
Podpredseda dokonca aj nominantom predsedu, keďže nik iný nemá právo navrhnúť vláde osobu na vymenovanie do tejto funkcie. Preto tiež Angyalovi končí funkčné obdobie o šesť dní skôr, ako Kulmanovi.
Nič na tom nemení ani to, že Béla Angyal politicky konvertoval z SMK do novej strany Bélu Bugára, ktorý sa teraz verejne sťažuje, že ostatné strany nedoprajú tej jeho funkciu.
Najhoršie, ako sa dá
Premiér Fico voči obsadeniu Úradu nominantom opozície nenamieta a takzvaný technický problém - kto bude po voľbách v opozícii - mieni riešiť najhoršou formou aj obsahom: úpravou zákona. Presnejšie predĺžením funkčného obdobia predsedovi ÚVO.
Prečo nie aj podpredsedovi vie len on sám, hoci možnosť, že sa predseda dochráme pri futbalovom zápase v drese vlády a skončí dlhodobo na nemocničnom lôžku, nemožno teoreticky vylúčiť. A čo potom? Opäť rýchla novelizácia zákona?
Opozičné strany sú proti úprave zákona, ktorý by funkčné obdobie predsedovi Úradu pre verejné obstarávanie predĺžil. Problém je v tom, že ak ho koalícia presadí, nebudú môcť veľmi protestovať, pretože kedysi urobili podobné - predĺžili obdobie komunálnym politikom tak, že voľby sa konali neskôr, ako sa konať mali. Premiérom Ficom navrhnutý spôsob riešenia technického problému tak vlastne iba kopíruje to, čo vláda Mikuláša Dzurindu pred rokmi zaviedla.
