Trvalo desať rokov, kým Ján Slota dal Slovensku za príklad Českú republiku. Aj náš parlament, rovnako ako český, by mal vraj prijať uznesenie o Benešových dekrétoch, lebo inak budeme zaostávať „pri obhajovaní národných a štátnych záujmov SR“. Záujmy štátu zaiste obhajovať treba, ale je sporné, či tento spôsob obhajoby je najlepší.
Keď maďarský premiér Orbán na pôde Európskeho parlamentu povedal, že si nevie predstaviť, že by sa ČR a SR stali členmi únie aj s Benešovými dekrétmi, keď skupina rakúskych a nemeckých poslancov v tom istom parlamente presadila, aby právnici únie skúmali, či dekréty neodporujú právu EÚ, česká a slovenská diplomacia mali spoločný cieľ: Zabrániť, aby sa otázka dekrétov stala súčasťou prístupových rokovaní. Treba povedať, že ich snaha bola úspešná najmä vďaka úsiliu Prahy. Europoslanci dostali dôkladnú informáciu, čo by znamenalo zrušenie Benešových dekrétov, takže rakúsko-nemecká skupina sa ocitla v zjavnej menšine. Zrušenie dekrétov oficiálne odmietol Paríž, Londýn i Moskva. Nielen premiér Blair, ale aj európsky komisár Verheugen v Prahe osobne potvrdil, že dekréty nepredstavujú žiadnu prekážku pre vstup do únie. Česko-slovenská obhajoba spoločných záujmov bola teda efektívna. Otázka znie, či uznesenie českého parlamentu k obhajobe niečím prispelo. Podľa prvých ohlasov sa zdá, že bolo skôr kontraproduktívne, lebo umožnilo znovu sproblematizovať to, čo už prestávalo byť problémom.
