V slovenčine je jedna obľúbená a frekventovaná veta, ktorej schéma pozostáva z dvoch nemenných, stabilných prvkov a z tretieho premenlivého, ale aj v tom premenlivom sa dajú vystopovať isté črty všeobecného národného „svetonázoru".
Tá veta znie: Za všetko môže/môžu... Potom nasleduje celá plejáda všeobecných, vlastných, konkrétnych alebo abstraktných podstatných mien v závislosti od... Od čoho? Ťažko povedať.
Rečou sa tak uskutočňuje jeden akt, jedno konanie, realizuje sa jeden detinský obraz o samom sebe alebo o spoločenstve, na ktoré má slovenská frazeológia metaforický prostriedok - „prišívať inému vinu za golier".
Mnohí majú ešte v pamäti takmer okrídlenú vetu „Za všetko môžu Židia a bicyklisti", ktorá vošla aj do slovenskej krásnej spisby v podobe názvu knihy Jána Kalinu. Popularite sa tešila aj trocha obmenená verzia: Za všetko môžu Židia a komunisti.
Toto sa v pamäti národa uložilo a zachovalo, tlie to tam stále, ale teraz sú trendové aj iné „goliere". Urobila som si taký malý prieskum v internetovej reči ľudu - „top ten", ako sa hovorí, a stav je nasledujúci: z národov a národností vedú Rómovia, tesne za nimi sú Maďari, po nich Američania, potom Rusi a Židia.
Tento xenofóbny pohľad ironizujú a zosmiešňujú tí, ktorí tvrdia, že za všetko môžu Marťania. Popularite sa tešia aj dvaja politici („za všetko môže Fico" alebo „Dzurinda") a takmer v každom čase „opozičné strany" - je jedno, ktoré strany práve vládnu. Za všetko môžu u nás dosť často aj rodičia, ženy, militantné feministky, dokonca aj slobodné matky, gejovia, ale aj „riadni" chlapi.
