Nie je v poriadku čoraz populárnejšie všetkých zaplavujúce predstieranie, to praktické, na ktoré je nebezpečné zvyknúť si. A predsa sme si zvykli. Ten, tá, ktorí prišli o prácu, predstierajú rodine akože chodia do práce, aspoň po prvú výplatu, ktorá nepríde.
Pristihnutí pri predstieraní sa začervenajú, ale iba tí, ktorí sa rozhodli v budúcnosti nepredstierať. I malé predstierania sa násobia do gigantickej sumy celosvetového predstierania, ktoré ako kalná rieka strháva domy a ľudí ako krehké kvetiny.
Predstieranie je fenomén doby, predstieranie krajších zajtrajškov je volebný boj. Krátky slovník slovenského jazyka: „predstierať, ukazovať navonok, čo nejestvuje, smútok, lásku, chorobu, prekvapujúce." Heslo je, i keď príznačne bez vysvetľujúceho príkladu, presné.
Po olympiáde vieme: predstierať možno i nebolesť, bez „predstierania" by Petre Majdičovej so štyrmi zlomenými rebrami nepovolili štart. Vylyžovala bronzovú medailu, viem, o čom je tá bolesť. Štyri rebrá som mal tiež zlomené, keby mi vtedy ktosi navrhol bojovať o vzácny kov, poslal by som ho kdesi. Za to, čo ani v slovníku nebolo, dostala Petra právom Zlatý rad Slovinskej republiky.
Alebo Švédka Anja Pärsonová a Joannie Rochetteová z Kanady. Hrdinov odlievajú do bronzu. (Iní hrdinovia nechávajú odlievať seba samých a neskôr ich busty právom nepredstierania právom roztopia). Ženy, ktoré pozitívnym predstieraním prekročili hranice bolesti a možností, boli bohato odmenené za pôst prekonávania seba samých.
