V nedeľu som si po dlhom čase zapla televízor na obedné debaty politikov. Na STV a vzápätí na Markíze. Hovorím si, je pred voľbami, politici idú ovplyvňovať voličov - ako to ovplyvňovanie vyzerá?
V slovnom dueli sa v štúdiách obidvoch staníc stretli rovnakí predstavitelia - Iveta Radičová a Robert Kaliňák. Rečový prejav - základný prostriedok, ktorým si politik získava sympatie divákov - sa u oboch diskutérov vyznačoval istými formálnymi a obsahovými znakmi.
Ich rozpoznanie, hodnotové rozlišovanie toho, kto, ako a čom hovorí, táto analytická schopnosť by mala byť predpokladom diváckeho hodnotenia. O túto schopnosť by sa malo opierať divácke hlasovanie v prospech práve toho a nie onoho politika, tej či onej političky.
Keďže táto schopnosť sa získava nielen intuitívne, ale najmä vzdelaním, nie som si istá, či je vlastná všetkým divákom, ktorí hlasujú. Úskalia sprevádzajúce porozumenie a potom aj náležitá voľba presvedčivejšieho politika však nemusia ležať iba na diváckych pleciach.
V orientácii by mal divákom výrazne pomôcť výkon moderátora diskusie a prípadného analytika debaty, čo napríklad program STV formálne aj potvrdzuje. Slovo „formálne", teda navonok, z hľadiska formy, si v tejto súvislosti treba zapamätať.
Moderátor, prípadne analytik by mali byť tým, čo už v priebehu diskusie alebo tesne po nej nestranne odborne hodnotia rétorické výkony diskutujúcich. Divák nemusí byť odborník, nemusí vedieť, že reč jedného politika je plná pleonazmov, tautológií, t. j. opakovaní toho istého dookola, len inými slovami, expresívnej gestikulácie, ktorá strháva pozornosť na osobu a odvádza pozornosť od obsahu.
Nemusí vedieť ani poučku, že čím je tempo reči rýchlejšie a rytmus dynamickejší, tým menej informácií je divák schopný prijať a rozlíšiť, a naopak, čím je tempo pomalšie, tým viac vnímame obsah výpovede.
V slovnej streľbe a spŕške si dokonca nemusí ani uvedomiť, že politik rafinovane „škrabká" divákovi - budúcemu voličovi „brucho", keď donekonečna zdôrazňuje: „Volič, rozhodne, volič rozhodne, nechajme to na voličov, veď málokedy sa môžu prejaviť, kedy sa už prejavia, ak nie vo voľbách." Divákovi môže uniknúť aj to, že politik podchvíľou deklaruje, „nebudem sa vracať, to nemusíme otvárať nanovo", ale v podstate celý debatný čas sústreďuje pozornosť iba na to, čo už „nechce otvárať nanovo".
