Zákon na podporu vlastenectva vzbudil celkom prirodzene značný rozruch. Aj pre dátum nadobudnutia účinnosti. Nič totiž lepšie nevypovedá o jeho charaktere ako to, že účinný má byť od 1. apríla. Samozrejme, pokiaľ zákon podpíše aj prezident republiky.
Ak nie, nastane problém, keďže na prelomenie jeho veta by musela byť zvolaná mimoriadna schôdza parlamentu. Na čo však SNS nemá dostatok poslancov a či si budú chcieť jej koaliční partneri v tejto súvislosti páliť prsty, je otázne. Iné je krátko pred voľbami zákon schváliť a iné iniciovať schôdzu na jeho opätovné prerokovanie.
Dôvodov na vrátenie zákona je síce viac vrátane jeho nesúladu s ústavou, pre Ivana Gašparoviča však môže byť hlavným dilema, či je správne a vhodné, aby jeho obraz zatienili v školských triedach a učebniach ďalšie visiace predmety - „štátny znak, štátna zástava, text štátnej hymny a preambula Ústavy Slovenskej republiky".
Veď už len text preambuly by mal byť väčší ako obraz prezidenta, aby si decká nekazili zrak pri jej čítaní. Nehovoriac o zástave, texte hymny či štátnom znaku. Nádej, že prezident zákon nepodpíše, jednoducho existuje.
Ďalší skvost
Nielen z hľadiska obsahu, ale aj samotného textu zákona ide o ďalší legislatívny skvost vládnej trojky. Tak napríklad, kým v jednom paragrafe sa každému nariaďuje zachovávať úctu k štátnym symbolom, v inom sa už hovorí o „prirodzenej úcte" k nim. Zákon na podporu vlastenectva novelizuje síce viac iných zákonov, ale na ten najdôležitejší, ktorý s ním súvisí - o štátnych symboloch a ich používaní - koaliční poslanci akosi zabudli.
A tak sú v rozpore - podľa zákona o používaní štátnych symbolov sa štátna zástava používa pri príležitosti štátnych sviatkov, podľa zákona na podporu vlastenectva sú povinné ju školy používať v učebniach. Podobne je to so štátnou hymnou - kým jeden zákon z jej používania robí úctyhodnú záležitosť, druhý zase všednú, týždennú.
