Tak tu máme pozajtra zasa Medzinárodný deň žien, ale ja s MDŽ nemám veľa skúseností. U nás doma sa to neoslavovalo. Dve ženy môjho života - babička a mama - to považovali za komunistický sviatok a u nás doma bol preto zakázaný. Držali sa tradície a tak som im mohol gratulovať a nosiť kvety iba v druhú nedeľu v máji, teda na Deň matiek alebo ako ony hovorili na „muttertag". Ale už odmalička sa mi ten „muttertag" - na rozdiel od MDŽ - videl akýsi diskriminačný. Ako sa teraz asi cítia - vravel som si druhú májovú nedeľu - všetky tie ženy, čo nemôžu mať deti? Asi neveselo. A bolo mi ich ľúto.
Ľúto mi však bolo aj milej priateľky, ktorej otec mal narodeniny 7. marca a tak vždy priniesol v dobrej nálade svojej žene na MDŽ jemne zvädnutú kyticu karafiátov, čo dostal od niektorej zo svojich mileniek. Hľa, galantná situácia hodná pera Milana Kunderu.
Ak si v mojom živote tie dva sviatky - „muttertag" a MDŽ - veselo konkurovali, dnes je už podobných konkurenčných sviatkov habadej: a nielen od Ježiška cez Deda Mráza po Santa Clausa, ale aj mnohých ďalších. Napríklad - ako čítam - Michail Gorbačov nedávno navrhol, aby sa „zaviedol" medzinárodný deň mužov, ktorý by sa mohol stať konkurentom v Rusku už „zavedeného" Dňa mužov, ktorý sa slávi 23. februára. Pôvodne sa tento deň oslavoval v Sovietskom zväze ako Deň Červenej armády, keďže bol úradne vyhlásený Stalinovým rozkazom z roku 1942 na počesť víťazstva Červenej armády nad Nemcami pri Pskove v roku 1918. Tak či onak: ruskí muži bývajú v tento deň obdarúvaní od žien kvetinami a - ako ináč - enormne stúpa spotreba vodky.
