Majetok štátu v účtovnej hodnote 109 miliárd korún sprivatizovala tretia Mečiarova vláda tak, že štát zaň dostal necelých 20 miliárd korún.
Pätnásť percent akcií, ktoré podľa privatizačnej zmluvy mali dostať zamestnanci SCP Ružomberok, získala akciovka Spoločná istota, blízka vtedy vládnemu HZDS. Namiesto toho, aby nové vedenie Fondu národného majetku, ktoré prišlo s Dzurindovou vládou, od privatizačnej zmluvy pre jej „podstatné porušenie“ odstúpilo, to legalizovalo protiprávnym dodatkom k zmluve – lebo to vraj bola „normálna žiadosť“.
Osoby, ktoré boli pri tom, dnes hovoria: „Vtedy boli čudné časy.“ Najhoršie na tom je, že ani dnešné nie sú iné, lebo to, čo by mali dostať občania, ešte stále odchádza do súkromných vreciek. Len sa už politicky neorganizuje privatizácia, ale predaj emisných limitov.
