Lisabonská stratégia prijatá v roku 2000 mala do roku 2010 premeniť Európsku úniu na „najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu vedomostnú ekonomiku sveta". Ciele a akčné stratégie tohto dokumentu spájali poetiku vianočného listu Ježiškovi a budovateľského programu typu „dobehneme a predbehneme!".
Hodnotiaca správa Európskej komisie publikovaná 2. februára 2010, priznala, že hlavné ciele Lisabonskej stratégie neboli naplnené. Nepodarilo sa dostatočne zvýšiť ani zamestnanosť, ani výdavky na vedu a techniku. Sny sa zrazili s realitou. To však neznamená, že realita vyhrala.
Chceme ešte viac
Nová stratégia Európa 2020 prijatá 3. marca namiesto starých nesplnených cieľov kladie nové, ešte ambicióznejšie. Zamestnanosť má dosiahnuť nie 70, ale 75 percent populácie v produktívnom veku. Znovu sa opakuje cieľ výdavkov na výskum a vývoj v objeme troch percent HDP. Až 40 percent mladých ľudí má mať vysokú školu. A tak ďalej.
Nuž, o miere zamestnanosti nerozhoduje Európska komisia, ale potreby trhu práce. Tie sa odvíjajú od stoviek faktorov vrátane ekonomického cyklu, ktoré žiadny úradník nedokáže ovplyvniť.
Je pravda, že trhu práce by mohlo pomôcť odstránenie bariér pre prepúšťanie a najímanie pracovníkov. Európski zamestnanci, najmä vo verejnom sektore, však požívajú v porovnaní s USA nadštandardnú ochranu. Do jej rušenia sa nikto nehrnie.
Výdavky na výskum vývoj a inovácie musia realizovať predovšetkým podniky a nie vlády. Záujem o takéto investície závisí od vývojového štádia ekonomiky. Štáty ako Slovensko, Poľsko či Portugalsko nedokážu absorbovať takýto objem výdavkov, ani keby ho niekto doniesol na striebornej tácke.
Pozvanie na Slovensko
Čo sa týka zvyšovania podielu vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí, srdečne pozývame úradníkov z komisie na Slovensko. Potrebné diplomy vystavíme lacno a rýchlo nie 40, ale 70 percentám dnešných maturantov.
Či to zo Slovenska spraví vedomostnú spoločnosť, je inou otázkou. Ilúzie o kvalite vysokého školstva nemusíme mať ani v prípade mnohých iných členských krajín únie.
Európska únia je úspešná vtedy, keď rieši problémy, na ktoré má skutočný dosah. Veľkým úspechom je napríklad rušenie bariér pre pohyb osôb, kapitálu, tovaru a služieb medzi krajinami únie.
