Čerstvý prieskum verejnej mienky o voličských náladách z agentúry MVK mierne rozkýval politickú scénu. Tým, že potvrdil doteraz iba úvahy o tom, že Smer do volieb zostane síce najsilnejšou a dominantnou politickou stranou, čo však automaticky neznamená, že po voľbách musí zostať aj vládnou stranou.
Slovensko je odsúdené na koaličnú vládu, takže výhra vo voľbách je pre víťaznú stranu dobrým odrazovým mostíkom k zostavovaniu vlády, ale úspech nezaručuje.
O tom by najlepšie vedel porozprávať Vladimír Mečiar, ktorého HZDS v rokoch 1998 aj 2002 voľby síce vyhralo, ale vládu nezostavilo.
Skutočnosť, že jeho náskok vtedy nebol až taký obrovský, ako má teraz Smer, na veci nič nemení - jedným z najdôležitejších ukazovateľov pri zostavovaní vlády je totiž počet potrebných koaličných partnerov. Čím ich strana potrebuje menej, tým sa moc delí lepšie aj ľahšie.
SNS a HZDS
Samozrejme, stále platí, že to, čo jeden prieskum dal, ďalší môže vziať alebo naopak. Vyvodzovať z toho najčerstvejšieho, že SNS sa do parlamentu určite nedostane, sa jednoducho nedá. Podobne, ako je to v prípade HZDS, ale v opačnom garde, teda, že parlamentný prah isto opäť prekročí.
Voľby rozhodnú zrejme naopak - SNS v parlamente zostane a HZDS čaká osud všetkých jej odnoží - počnúc Alianciou demokratov Slovenska cez Demokratickú úniu až po HZD či AZEN. V prospech SNS svedčí okrem existencie potrebných percent nacionalistov v slovenskom národe aj súčasná kauza okolo ministra Štefanova.
SNS sa v nej postavilo Robertovi Ficovi na odpor a celkom právom - nejde v nej totiž o nič iné ako o jeho predvolebnú hru. V ktorej premiér beztak ťahá za kratší koniec - Štefanov sa totiž ministrom vôbec nemal stať.
