Reč je o zvýšení nákladov na domácnosť možno o euro mesačne.
Aj po zahrnutí tejto chybičky krásy je cenová regulácia sieťových odvetví z hľadiska predvolebných sľubov jedna z mála oblastí, kde môže Robert Fico hlásať úspech. A pravda je i to, že veľa dôvodov ľutovať dominantných hráčov v tejto veci neexistuje. Problém nie je v tom, že vláda proti nim opticky pritvrdila, ale v tom, že si vybrala zlý spôsob.
Štandard slovenskej regulačnej politiky je vzájomné vydieranie, klamanie, bulharské konštanty v cenových vzorcoch a zákulisné dohody. Hoci sú dominantní hráči zdanlivo hlavný cieľ vládneho ťaženia, v skutočnosti im tento stav relatívne vyhovuje. Pretože majú najväčšiu silu uzatvárať v netransparentnom prostredí s vládou politické kšefty.
