Blížiace sa voľby ministrovi Maďaričovi očividne pripomenuli, že kultúra, to nie je len úzkostlivý dozor, aby nejaká babka zo Žitného ostrova, nedajbože, neohrozila slovenčinu.
Už dávno ma nič tak nenadchlo ako pohľad na pána ministra Maďariča s vodnou fajkou, z ktorej bonvivánsky vyfukuje dym na nový zväzok Tisíc a jednej noci.
Blížiace sa voľby mu očividne pripomenuli, že kultúra, to nie je len úzkostlivý dozor, aby nejaká babka zo Žitného ostrova, nedajbože, neohrozila slovenčinu, ale povedzme aj literatúra. A kde inde účinnejšie manifestovať príslušnosť k „umeniu", ak nie nad luxusným limitovaným dielom, viazaným „v špeciálnom hodvábe, po prvýkrát použitom na Slovensku" a „so zlatou razenou oriezkou"?
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Naozaj nepotrebujem príslušný paragraf zákona o národnej hrdosti, aby som bol hrdý na závratný vývin nášho prekladu za uplynulé polstoročie. Že konečne dorástla generácia schopná prekladať bohatstvo svetového písomníctva z originálu, i na to, že nové dejiny našej literatúry píšu aj takí talentovaní a vytrvalí tvorcovia, ako je pán profesor Pauliny.
No pravdepodobne by som mal ešte väčšiu radosť, keby Tisíc a jedna noc vyšla najprv v ľudovejšom čitateľskom vydaní. (Luxusné limitované exempláre by mohli byť jeho bibliofilskou „filiálkou".) No to sa sotva dá čakať od vydavateľstva, ktoré ešte aj Bibliu, knihu pokory a odriekania, zaodialo do pozláteného kabáta. Asi pre sociálne cítiacich milionárov v našej obetavej vláde a okolo nej.
