Kým spoločenský, politický, korupčný a právny vývoj Slovenska za Ficovej prvej vlády azda najpresnejšie vystihuje pojem ukrajinizácia, vývoj ekonomiky od nášho prijatia do eurozóny nemožno označiť inak ako helenizácia. Čísla nepustia.
V poslednom „predeurovom" roku 2008 dosahoval verejný dlh Slovenska v po uši zadlženom svete závideniahodných 28 percent HDP a rozpočtový deficit bol poslušne pod troma percentami. Okamžite po prijatí do eurozóny vyletel v roku 2009 oficiálny dlh na asi 36 percent HDP a na konci tohto roka má účtovnícky dosiahnuť 41 percent HDP.
Zdvojnásobenie za dva roky
V skutočnosti bude podstatne vyšší. Známy trik je v nezapočítaní nákladov na PPP diaľnice, za ktoré nesie štát plné finančné záruky. Po započítaní nákladov za PPP prekročil v roku 2009 náš dlh 43 percent HDP, a ak vláda uzavrie vo volebnom roku 2010 ďalšie plánované PPP „balíky", dosiahne dlh 51 percent.
Ficova vláda za dva roky teda bezmála zdvojnásobila dlhy štátu. Dlh vo výške 51 percent má stále ďaleko ku gréckym, talianskym či španielskym dlhom. Tie sa však akumulovali desaťročia, tu sme svedkami znásobenia dlhu za rekordne krátky predvolebný čas.
Rýchly rast dlhu je len časť príbehu v štýle smer - po nás potopa. Aby mohol celkový dlh stúpnuť o desiatky percent, musel rozpočtový deficit rásť násobne. V predeurovom roku 2008 bol rozpočtový deficit vlády pre Európsku úniu prijateľných 708 miliónov eur.
V roku 2009 vyletel na 3,154 miliardy (čiže na 6,29 percenta HDP krajiny) a podľa schváleného rozpočtu sa má v roku 2010 vyšplhať na 3,746 miliardy, čo by malo byť „len" 5,5 percenta HDP. Ale to len vtedy, ak slovenský HDP v roku 2010 porastie tempom, aké si vymyslela vláda.
Ale kto si už dnes spomenie, ako ešte koncom roka 2008 slovenskí vladári sršali duchaplnými výrokmi o tom, ako sa dôsledky svetovej finančnej krízy Slovenska nedotknú a ekonomika porastie tempom akoby sa nechumelilo?
Maskovanie reality
Aj pri vykazovanom rozpočtovom deficite ide len o kreatívne účtovníctvo a maskovanie reality - ani uvedené čísla nezahŕňajú dlhy PPP. Túto prax zatiaľ tolerujú - a teda v podstate povzbudzujú - pravidlá Eurostatu, stvorené pre slušných ľudí a viac-menej zodpovedné vlády.
Po zarátaní viac ako miliardovej PPP sekery zaťatej minulý rok za cestu Nitra - Hron, dosiahol v roku 2009 rozpočtový deficit skoro deväť percent. Pokiaľ Ficova vláda zatne tento rok dve ďalšie PPP sekery za tunely a diaľnice na Považí za vyše päť miliárd eur, dosiahne vládny deficit na konci roku 2010 najmenej 13,1 percenta. To už je presne helénska hodnota.
