Zákon na podporu vlastenectva sa blíži do finále a Ivan Gašparovič už nebude môcť ďalej tajiť svoje rozhodnutie. Čas ho prinúti toto doteraz akoby štátne tajomstvo vyzradiť.
Situácia je groteskná alebo tragická len v tom, že napriek jeho snahe utajovať rozhodnutie už každý i tak vie, čo urobí. Alebo musí urobiť.
Obsahu zákona sa už netreba venovať - Die Presse označil Slovensko v tejto súvislosti za najzakomplexovanejšie v stredoeurópskom priestore a k tomu niet naozaj čo dodať, hoci pohľad zo Slovenska je, prirodzene, menej prísny. Vlastenecký zákon je však dobrým príkladom toho, ako politici namiesto toho, aby občanom slúžili, im radšej skáču po hlavách.
Úspech SNS
Skutočnosť, že SNS predložila návrh zákona do parlamentu až krátko pred voľbami, možno vnímať ako normálnu predvolebnú taktiku - kedy ak nie vtedy? Podpisom predsedu Jána Slotu - hoci nevedno či pravým - a predsedu poslaneckého klubu Rafaela Rafaja dala najavo, že ide pre stranu o zásadný návrh.
Napokon za to, aby bol návrh prerokovaný vo výboroch parlamentu, hlasovali aj poslanci SDKÚ, KDH a Mosta, čo možno nazvať celospoločenským konsenzom. A úspechom SNS, ktorá neskôr ustúpila z niektorých požiadaviek, aby návrh mohol získať podporu parlamentu. A súhlasila aj s tým, aby sa rokovanie o ňom presunulo bližšie k voľbám.
Deň vtákov a Deň ústavy
To už však bol návrh SNS pod opaterou strany Smer, ktorá sa rozhodla s ním naložiť tak, aby to vyhovovalo viac jej ako SNS. Keď po schválení zákona vypukli proti nemu protesty na verejnosti vrátane demonštrácií, ktorých sa obáva každá moc, ústupová cesta sa našla veľmi rýchlo.
Ako inak, odznela z úst premiéra Roberta Fica, ktorý oznámil, že požiadal prezidenta republiky, aby zákon nepodpísal. Vraj preto, lebo Deň vtákov, keď mal zákon nadobudnúť účinnosť, je menej vhodný ako Deň ústavy. Prečo premiér nenavrhol zmenu nadobudnutia účinnosti zákona na rokovaní vlády, keď o návrhu vlasteneckého zákona rokovala a nepresadil ju, už nepovedal.
