Našim vybíjaným národným a kapitálotvorným nadšencom pri moci sa v ostatnom čase podarilo do tejto chalupkovskej komediálnej smutnohry napísať pár pekných scénok a mali by sme si v nich všetci zahrať.
Slzy v očiach
Lebo ak chcú naši vlastenci hrať, potrebujú k tejto zábave nevyhnutne aj svoj opak: zradcov, janičiarov, renegátov, ktorých je zvyčajne oveľa viacej ako tých pravoverných, ktorým tečú slzy už pri pohľade na personálne symboly národa či štátu a ktorí udeľujú štatút národnej nepoškvrnenosti aj napriek tomu, že v iných zoznamoch ich často evidujú.
Lebo, treba to stále pripomínať, nebolo ľahké sa stotožniť po roku 1992 s vlasťou, ktorú si práve privlastnili privatizéri nového štátu, a kým sa prekvapeným občanom podarilo s ním ako-tak identifikovať, dvorní myslitelia ho duchovne načisto vyprázdnili, deformovali a vyberaní aj vybíjaní národní kapitálotvorní jednotlivci si ho sprivatizovali, teda vytunelovali tak, že ho bolo treba po nich vlastne nanovo založiť.
