Keď si zákazník objednáva porciu zloženú z rozličných druhov sushi, obsluha sa ho spýta: „Želáte si túto porciu bez sushi z tuniaka?“ Dôvodom je skutočnosť, že niektorí zákazníci si uvedomujú, že počet tuniakov sa v poslednom období alarmujúco znížil a odmietajú ich jesť. Ale bez ohľadu na pocity zákazníkov treba povedať, že už v blízkej budúcnosti si menšie reštaurácie prakticky nebudú môcť dovoliť tuniaka servírovať.
Japonskí rybári považujú tuniaka za diamant oceánu. Prináša im veľké bohatstvo. Nehovorím o všetkých druhoch tuniaka, ako sú napríklad tie v konzerve, čo môžete kúpiť v potravinách vedľa svojho domu. Mám na mysli tuniaka modroplutvého. Ten je skutočným diamantom oceánu. Na rybom trhu v Japonsku ho predávajú za cenu od 25-tisíc do 40-tisíc eur za kus. Tento rok bol zatiaľ najdrahšie predaný tuniak modroplutvý, ktorý vážil 232 kilogramov a stál 130-tisíc eur.
Dôvod, prečo je spomedzi tuniakov práve modroplutvý najvzácnejší, je, že mäso tejto ryby je v oblasti brucha prerastené fajnovým tukom. Tento kúsok voláme v japončine toro. Toro má svetlejšiu farbu, než ako vidíte bežne v reštauráciách. Je mäkšie a jeho chuť je bohatšia. Sushi and sashimi (to sú tenučké plátky surovej ryby) tvoria základ japonskej stravovacej kultúry, ktorej ostatné krajiny nerozumeli. Tuniaka modroplutvého lovili vo svetových oceánoch aj okolo Japonska spočiatku iba Japonci. Až kým si cudzinci neuvedomili, že je to pre Japoncov diamant. A tak začali loviť tohto tuniaka oni a Japoncom ho predávať. Čítal som, že asi 80 percent tohto druhu tuniaka zjedia Japonci. A navyše je tu už spomínaný sushi boom. Reštaurácie vo svete, ktoré chcú získať reputáciu skutočnej sushi reštaurácie, na to potrebujú tuniaka modroplutvého. Ich existencia je však teraz ohrozená.
