V nedeľu 14. marca sme mohli na vlastné oči vidieť, ako štát chránil prívržencov vojnovej Slovenskej republiky pred ľuďmi protestujúcimi proti fašizmu. Scenár pred sídlom hlavy štátu bol nasledovný:
Po trinástej hodine sa z podchodu pod Hodžovým námestím vyrojili desiatky policajtov s neprehliadnuteľnými dlhými obuškami, rozostavili sa popri múre paláca. Dôvod ich prítomnosti nebol jasný, vyzeralo to, že palác bránia pred tými, čo prišli protestovať proti fašizmu.
Zhromaždenie si policajtov nevšímalo, ľudia počúvali prejavy, tlieskali, na záver kládli na obrubník fontány kvety ako spomienku na obete fašizmu.
Keď sme sa začali rozchádzať, viacerí z nás chceli ísť k zastávke autobusu č. 83 alebo len tak prejsť po námestí, no nedalo sa. Ku koncu pokojnej demonštrácie sa od križovatky zoskupil kordón policajtov v tmavozelených uniformách, na hrudiach plastové brnenie, na hlavách helmy, na holeniach chrániče prispôsobené na boj zblízka kopancami.
Presúvali sa v nepriepustnom rade a vytláčali z námestia všetko živé s výnimkou prívržencov Tisovho štátu. Ako nás od nich odlíšili, neviem, možno pred akciou absolvovali špeciálne školenie.
Oslavovatelia Tisovho režimu potom v bezpečnom obkľúčení nebezpečne vyzerajúcich policajtov slobodne vykrikovali nepriateľské heslá, odznel aj výkrik „na stráž!". Ženy, muži, deti a psíci, čo zostali a v nedeľné popoludnie sa na to dívali spoza pevne zomknutých tiel ozbrojencov, mali za chrbtom ešte ozbrojených kukláčov so psami a kordón policajtov na koňoch.
