Kauza zonácia TANAP-u sa vyvíja roky. Asi najbližšie k jej optimálnej podobe sme sa dostali v roku 2004, keď sa ukončil projekt na tvorbu nového Programu starostlivosti o TANAP, na ktorý mala zonácia nadväzovať.
Vtedajšia Správa TANAPu spolu s neziskovou organizáciou A-Projekt a za finančnej pomoci dánskej agentúry DANCEE dostali na verejných vypočutiach za jeden stôl zástupcov všetkých zainteresovaných skupín verejnosti.
Výsledkom bola takzvaná Biela kniha, ktorá predstavuje unikátny súbor 521 otázok, pripomienok, požiadaviek a návrhov, ktoré Správa TANAPu zozbierala a zodpovedala v rámci celého procesu.
Aj keď názorová zhoda nebola stopercentná, išlo o veľmi transparentný proces. Námietky, že sa v ňom nadraďovali záujmy ochrany prírody nad ostatné, neobstoja, lebo nadradenosť funkcie ochrany prírody v národných parkoch vyplýva z logiky veci i zo zákona.
Rozvojové plochy
Medzitým však prišla veterná smrť a všetko bolo inak. Dôležitejšia ako diskusia či ochrana prírody sa stala politika a biznis s popadaným drevom. Všetko dovtedy ako-tak dohodnuté - vrátane odborného návrhu zonácie - ustúpilo do úzadia, hoci ochranári i vedci urýchlené prijatie vtedajšieho návrhu zonácie podporovali.
Podstatou odborného návrhu zonácie bola dostatočne veľká a súvislá jadrová A zóna i dostatočne funkčná takzvaná nárazníková zóna.
Od roku 2005 však do podoby zonácie stále viac vstupuje Mesto Vysoké Tatry, hospodárske rezorty a najmä developeri v snahe presadiť v nej čo najväčšie „rozvojové plochy".
V tieni sporu o Vysoké Tatry pritom prebieha zápas o menej narušené Roháče v Západných Tatrách. O trochu menej sa hovorí o tom, že ďalšou záujmovou skupinou, ktorá chce devalvovať režim ochrany, sú „nádejní" privatizéri lesnej pôdy, ktorá kým sa nachádza v 3. - 5. stupni ochrany, sa privatizovať nesmie.
A do tretice je tam ešte veľa ďalších záujmov, v prípade realizácie ktorých zostane z nášho najznámejšieho národného parku iba ohlodaná kostra mrciny.
Do pôvodného pomerne kompaktného územia zóny A sa zahrýzajú stále väčšie a ostrejšie zuby, kliny či zálivy určené na výstavbu zjazdoviek a sprievodných zariadení. Zmenšenie plochy, ale najmä narušenie kompaktnosti A zóny, sa má pokútne „kompenzovať" tým, že sa k nej priradí aj centrálna časť Západných Tatier, ktorá bola doteraz v nižšom stupni ochrany.
Týmto štatistickým trikom sa má vytvoriť ilúzia, že nový „rozvojový" návrh zonácie plochu A zóny dokonca rozširuje.
