Vypukla jar, je na čase po dlhej zime chytiť druhý dych. V práci, v rodine, na záhrade, v politike. Jednoduché to nebude.
Otváram prvú jarnú poštu a čítam: „Republika sa otriasa aférou, hrubosť a zlo dosahujú vrchol. K politike majú ľudia prirodzený odpor a vedia pre to nájsť pádne dôvody. Každý vie, že je to svinstvo." Tri politické strany, ktoré majú na život krajiny najväčší vplyv, pokračuje článok, „majú na čele udavača, populistu a hulváta. Veru trúchlivé defilé reprezentantov našej dvadsať rokov starej slobody. V naivite novembrových dní sme si predstavovali, že tento očarujúci národ povedú onakvejšie esá".
Za posledné desaťročie - hovorí sa v ďalšom jarnom čítaní - sa každá kľúčová inštitúcia tejto spoločnosti (od biznisu cez politiku, bankovníctvo, šport až po cirkvi) ukázala byť skorumpovaná, nekompetentná alebo oboje: „Jadrom toho zlyhania sú ľudia, ktorí tieto inštitúcie riadia." Keďže obsadili vysoké mocenské a finančné pozície, očakávalo sa od nich, že budú pracovať tak, aby všetko hladko fungovalo: „Ale po kolosálnych škandáloch sa táto spoločenská zmluva zrútila a namiesto nej sa dostavil masívny skepticizmus a rozčarovanie."
Čo ste si v duchu pomysleli, kto sú autori týchto slov? Prvý článok sa volá Traja na špici, napísal ho žurnalista Karel Steigerwald pre českú Mladú frontu Dnes. Druhý príspevok od Christophera Hayesa vyšiel v americkom týždenníku Time pod príznačným názvom Globálny súmrak elít.
Citoval som z nich iba preto, aby bolo vidno, že otrávenosť z politiky či nedôvera k inštitúciám nie sú iba slovenskou záležitosťou. O príčinách týchto javov, kríze ekonomickej i o kríze kapitalizmu sa vedú vášnivé spory, hľadajú sa vinníci, veľký optimizmus z úvah nesrší.
