Ak sa už raz v japonskej spoločnosti stanete zamestnancom, znamená to, že aspoň raz alebo dva razy v živote musíte vyskúšať golf. Na začiatku bol totiž golf považovaný za nevyhnutnú výbavu biznismena, bol povinný aj pre ľudí, ktorých absolútne nebavil, ale mali fixnú ideu, že by ho mali hrať, pretože sa v rámci neho budujú dobré obchodné vzťahy.
Keď som mal 27 rokov, aj ja som začal s golfom. Kúpil som si drahé palice, zaplatil osobného trénera a raz do mesiaca som hral s kolegami z branže na golfovom ihrisku. Keď hráte cez víkend golf okolo Tokia na 18-jamkovom ihrisku zaplatíte okolo 180 eur a viac. Plus účastnícky poplatok, pretože my to hráme ako súťaž a po nej býva malá oslava.
Nosič golfových palíc sa stará o štyroch hráčov v skupine. Neviem prečo, ale v Japonsku sú nosičkami golfových palíc vždy ženy tak medzi štyridsiatkou-päťdesiatkou. Perfektne ovládajú golfové ihrisko, takže dokážu hráčom veľmi dobre poradiť. K mladým sú však občas sarkastické. Hráč povie napríklad: „Prosím vás, dajte mi ´iron´ číslo sedem.“ A pani to okomentuje slovami: „Naozaj si myslíte, že s vašimi chabými schopnosťami trafíte na takú vzdialenosť sedmičkou? Hahaha.“
V poplatku za hru je už aj nosička palíc, ale niektorí hráči jej ešte pred začatím hry zaplatia aj všimné. Funguje to tak, že si kúpime v stánku na ihrisku obedový balíček, malé občerstvenie a nápoj, ktorý darujeme nosičke. Ona ho neskôr neotvorený vráti do stánku a dostane zaň späť peniaze v hotovosti.
V Japonsku máme vyše 2300 golfových ihrísk, čo je priveľa. Mnohí ľudia poukazujú na to, že je to na úkor životného prostredia. Hovorí sa, že japonské ihriská sú projektované tak, aby sa na nich ľahko hralo, keďže to má byť zábava pre biznismenov a ich klientov. Trávením dlhého času spolu na čerstvom vzduchu pri hre a rozhovoroch sú očakávaným výsledkom nové kontrakty. Hostitelia chcú, aby sa ich klienti cítili dobre a aby mali aj dobrý pocit z úspechu v hre. Preto sú ihriská relatívne ľahké.
