Medzi Berlínom a Ankarou to posledné dni riadne iskrilo, dôvodmi boli turecké školy v Nemecku, ako i členstvo Turecka v Európskej únii. Merkelová zo svojej ponuky privilegovaného partnerstva neustupuje. Jej zanovitosť má svoje opodstatnenie.
Diskusia o členstve Turecka v únii sa v Nemecku už podvedome odvíja od pojmu integrácia. V Nemecku žije približne 15 miliónov obyvateľov s migračným pozadím. Necelé tri milióny z nich majú turecký pôvod. Zatiaľ čo veľká časť prisťahovalcov sa životu v Nemecku prispôsobila, v problémoch sa brodia prisťahovalci z bývalej Juhoslávie, arabských štátov a Turecka.
Paralelné prúdy
Úroveň vzdelania je jednou z hlavných bŕzd procesu integrácie, až 30 percent dospelých členov tureckej komunity má len základné vzdelanie, maturitu získa iba 14 percent. V dôsledku toho v komunite vládne vysoká nezamestnanosť, apatia a odkázanosť na sociálne dávky. Vážnym problémom sú však aj kultúrne rozdiely vo vnímaní postavenia muža a ženy, vo vnímaní náboženskej a etnickej tolerancie, ako i prístup k násiliu v rodinách.
Nemci sa otázkam integrácie dlho nevenovali, až v posledných rokoch, keď im pred očami vyrástla paralelná societa s pravidlami Anatólie, začali byť aktívni. Dnes vytvárajú projekty na lepšie začlenenie občanov tureckého pôvodu do spoločnosti.
V bytovej politike postupujú proti getoizácii, Turci a Nemci majú žiť vedľa seba a vzájomne na seba vplývať. Verejnoprospešné organizácie, školy ponúkajú bezplatné vzdelávacie projekty v turečtine pre celé rodiny. Na školách sa ponúka doučovanie nemčiny pre turecké deti a ich rodičov. Nemci na integračných projektoch nešetria, lebo vedia, aký potenciál majú v týchto občanoch.
