Kauza pozemkov vo Veľkom Slavkove sa nezadržateľne blíži k ďalšiemu zdarnému koncu. Ide iba o to, v čí prospech. Prvý úspech je nespochybniteľný - po tom, ako kauzu vzal premiér Fico do vlastných rúk, principiálne ju vyriešil aj za cenu možného rozpadu vládnej koalície.
Od základov prekopal Slovenský pozemkový fond a výsledkom jeho práce je, že štát o pozemky prišiel. V súlade so zákonom ako už konštatoval aj generálny prokurátor Dobroslav Trnka.
O tom, že za to má štát ešte aj zaplatiť - zatiaľ sumu okolo 80 miliónov eur - rozhodol popradský sudca Peter Koman. Neobvyklým spôsobom, ale jeho rozhodnutie, že je potrebné vyplatiť uvedenú sumu, zatiaľ platí. Neobvyklým preto, lebo aspoň z medializovaných správ o konaní by mnoho laikov isto rozhodlo inak - v neprospech žalobcu.
Škoda, že sa hanbia
Priklepnúť takúto sumu peňazí si vyžaduje naozaj obrovskú ľahostajnosť či bezcitnosť k spravodlivosti ako celku a zákonom ako takým.
Obzvlášť, keď vezmeme do úvahy vyjadrenie „poškodenej" strany - cyperskej spoločnosti Ermanno Trade&Invest, ktorá vraj nemusí dokazovať vlastnenie peňazí na projekt v hodnote desiatok miliónov eur. „Nedostali sme sľúbené pozemky, tak sme ani nemohli pýtať úvery a prísľuby od bánk," uviedla jej zástupkyňa Ivana Harbuľáková.
To nie je dobré ani ako vtip, tobôž ako dôvod na to, aby súd rozhodol namiesto bánk - iné je totiž úver či prísľub od banky pýtať a iné ich aj získať. Je v tom dosť podstatný rozdiel.
Je na škodu veci, že sudcovia sa boja či hanbia verejne obhajovať a vyargumentovať vlastné rozhodnutia a radšej mlčia. Je to, pochopiteľne, pre nich jednoduchšie aj bezbolestnejšie - obhájiť neobhájiteľné a zdôvodniť nezdôvodniteľné nie je vôbec ľahké. Navyše, v takom prípade by si zrejme nevystačili obvyklou formuláciou, že taký je právny názor sudcu a bodka. Jediným pozitívom tak zostáva, že sudca aspoň má nejaký vlastný právny názor - inak je to hlušina.