Najväčšie penzum u človeka pri vnímaní sveta zmyslami vykonáva zrak.
Po očnej operácii, keď už som videla, prvá otázka na kontrole u docenta Potockého bola na farby - nastala zmena: biela je biela až do lilavej ako čerstvý sneh, modrá svietivá, červená s akousi vnútornou cyklámenovou žiarou... Doktor Potocký s úsmevom povedal: „Oko, hlavne šošovka, starne od narodenia. Máte teraz mladé oko a tak vidíte aj svet - presnejšie a žiarivo."
Hľadanie cesty
Ľavé oko molové, pravé oko durové. Oči a neuróny v mozgu sa s tým úspešne vyrovnávajú, len ja sa neviem rozhodnúť. Aký je teda svet - mdlý, sivožltkastý alebo farebný, žiarivý? Podstatná je asi schopnosť orientovať sa vo svete, a aká je v skutočnosti farba sveta, sa asi nedozvieme a možno na tom až tak nezáleží. Alebo nám skutočnosť dokáže sprostredkovať iba veda či technika? Sny však, a to je zaujímavé, táto dilema neovplyvnila. Majú jemnú, pointilistickú atmosféru. Sú skutočnejšie sny? Alebo sú akousi neznámou cestou k poznaniu? Vlastne túto cestu volia austrálski pôvodní obyvatelia - snenie ako prepracovaný systém na hľadanie cesty.
