Jazyk každého a všetko prezradí. Aj to, že sa stratila hranica medzi sakrálnym, vznešeným, noblesným, sviatočným, a medzi banálnym, triviálnym, všedným.
Aj keď sa na insitných reklamách šťastné a nevychované detičky a pubertálni „seniori" a „seniorky" škeria od blahobytu ako mesiačik na hnoji alebo budovatelia kapitalistického komunizmu, predsa len nemožno zavierať oči pred nevyhnutným faktom, že v ľudskom živote a spoločnosti jestvujú choroby, úzkosti, depresie, bolesť, poníženie, týranie a samota. Túto hlbokú pravdu nám pripomínajú príbehy predveľkonočných pašií.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Dej a des sváru / daň zmaru a deň zmieru / scelenie tvaru
Píše mi priateľka z Mníchova, že pred niekoľkými dňami sedela s Agnešou Kalinovou v slávnej Herkulessaale a počúvala nádherne naštudované Bachove Pašie podľa Jána. Fascinovaná a očarená Renáta sa mi musela zdôveriť a podeliť o mimoriadny zážitok, a tak jej odpovedám mikrobásňou, pokusom o nemožné, totiž do minima slov aspoň naznačiť tú mohutnosť a silu večnosti.
Nekonečný vzlyk / uspávanka pokoja / zahojenie rán
„O čom je" teda Veľká noc?, pýtam sa nie celkom rodnou rečou, ale panujúcou moderátorčinou, ktorou sa mi aj dnes ráno prihovorilo rádio asi takto: „Ako sa máš stále na tento deň?" Keby som náhodou sedel na jabloni, „následne a opakovane by som bol z nej spadol, tak ma to vytočilo. A to je už na túto malú chvíľu úplne všetko. Vitajte späť na Slovensku! Majte pekný deň! Nenechajte si ho ujsť, užívajte a vychutnávajte si fíčer v super pohode, wau"!
