ívne.
To je dôvod, prečo ich opakovane používajú všade na svete. Ale pri slove „ľudia“ by sa mali mať voliči na pozore. Je totiž dobré vedieť, ktorých ľudí vlastne majú na mysli.
Po vlaňajších augustových voľbách sa v Japonsku stala vládnucou stranou Demokratická strana Japonska (DPJ). Jej politika je stredne ľavicová, sociálno-demokratická. Japonskí voliči od nej očakávali radikálnu zmenu oproti predchádzajúcej politike a priblíženie sa k bežnému človeku. Slogan, s ktorým voličov oslovovali v predvolebnej kampani znel: „Život ľudí na prvom mieste“.
Jedným z hlavných predvolebných sľubov DPJ bol príspevok na deti. Od tohto roku už začali vyplácať rodinám mesačne na každé dieťa 13-tisíc jenov (okolo 103 eur) až kým dieťa neukončí školskú dochádzku, teda do 15 rokov. Táto suma je však skúšobná, cieľovou sumou má byť 26-tisíc jenov (teda 206 eur) mesačne na každé dieťa, čo chcú začať vyplácať od budúceho roka. Na tieto príspevky bude potrebných už v tomto roku okolo 2,25 trilióna jenov a v ďalšom roku až 4,5 trilióna jenov. A tak sa opozičné strany pýtajú, odkiaľ chce tie peniaze DPJ vziať? Premiér Yukio Hatoyama však suverénne vysvetľuje, že ich získajú hospodárnejším narábaním s peniazmi daňových poplatníkov.
Znie to dobre a mohlo by to pomôcť zvýšiť pôrodnosť v Japonsku. Tá je veľmi nízka a to spôsobuje krajine problémy. Napriek tomu však Japonci o novom systéme prídavkov na deti pochybujú. Prečo? Vyplácanie má niektoré zvláštne obmedzenia:
