Do parlamentných volieb zostáva päť mesiacov a politická situácia sa zostruje – aj v doslovnom slova zmysle, zužuje sa totiž počet akceptovateľných politikov a predvolebných tém. Viacerí politici už dali najavo, s kým nepôjdu do povolebnej koalície, Strana maďarskej koalície zasa po neblahých skúsenostiach s reakciami koaličných strán na výroky M. Duraya určila vnútrostranícky katechizmus vystupovania na verejnosti – predsedníctvo SMK zaviazalo svojich poslancov nevyjadrovať sa do volieb k „provokatívnym otázkam a témam“. Hoci tieto témy nie sú špecifikované, možno si ich predstaviť (napríklad aj podľa Új Szó z 19. apríla sú to najmä Benešove dekréty a tematika autonómie – a zabudnúť netreba na krajanský zákon).
Nepohodlnosť tém má určite za cieľ minimalizovať dosah tzv. maďarskej karty na volebné výsledky – z tejto by profitovali najmä obe národné strany a Ficov Smer, čo si predseda SMK určite neželá (nemalo by podľa Bugára dôjsť k opakovaniu situácie z roku 1994, keď vinou postupu jednej z maďarských strán sa zvýšili preferencie SNS o tri percentá a dostala sa do NR SR). SMK však zahmlievaním zvyšuje svoju nedôveryhodnosť pred slovenskými potenciálnymi partnermi, ktorí nevedia, čo môžu od SMK po voľbách očakávať (nehovoriac o tom, že maďarská karta na Slovensku žije bez ohľadu na vyhlásené moratórium – a priestor na fámy a mýty je po tomto rozhodnutí Predsedníctva SMK bezhraničný). Bezprecedentným javom v slovenskej ponovembrovej politike je však verejné vystúpenie 90 maďarských intelektuálov žijúcich na Slovensku, ktorí priamo pomenovali kritické miesta politiky SMK a žiadali od nej jasné, transparentné postoje k nebezpečným aktivitám M. Duraya.
