SDKÚ na prvé miesta kandidátky nasadilo svoje silné váhy nielen na ekonomiku, ale aj na sociálne veci, spravodlivosť a modernizáciu. V SaS naopak dominujú ekonómovia a manažéri.
Z relevantných opozičných strán zatiaľ len SDKÚ a SaS predstavili svoj volebný program. Ich porovnanie ukazuje, že môžu byť úspešnými partnermi v prípadnej vláde, existujú však medzi nimi aj dôležité programové rozdiely. Z pohľadu stredopravého voliča ide o dobrú situáciu - môže si vybrať väčšie dobro, nielen menšie zlo.
Osobne považujem v najbližších rokoch za kľúčové otázky pre slovenských politikov nasledovné tri: Ako oživiť ekonomiku a zvýšiť kvalitu života? Ako zabezpečiť, aby na Slovensku vládli spravodlivosť a slušnosť na súdoch, ale aj na úradoch? Ako modernizovať štát, osobitne školstvo, aby prestali byť brzdou dlhodobého úspechu krajiny?
Tím vs. strana jedného muža
Pri odpovediach na tieto otázky SDKÚ presvedčivo a úspešne čerpá zo sily svojich viacerých odborných tímov. Naopak, SaS napriek dĺžke textu zostáva primárne stranou jedného muža, jednej profesie a jednej témy.
Obe strany majú k sebe blízko v liberálnom poňatí hospodárskej politiky, osobitne v dôraze na znížení zaťaženia práce a zamestnávania.
Politika SDKÚ je však cielenejšia, a preto, na rozdiel od programu SaS, nevyžaduje úplné zbúranie dnešného sociálneho systému. Vysoké odvodové zaťaženie škodí všetkým, ale najvýraznejšie vplýva na nezamestnanosť tých horšie platených. Preto navrhujeme znížiť odvody pre všetkých pracujúcich o rovnakú sumu (takzvaná odpočítateľná položka z odvodov).
Cielená povaha tohto opatrenia, financovaného zjednotením výberu daní a odvodov a odbúraním rôznych výnimiek, umožní SDKÚ citeľne znížiť odvodové zaťaženie bez toho, aby sme museli bezhlavo škrtať sociálne výdavky a programy, ktoré sú z odvodov financované.
Rodina, vzdelanosť, spravodlivosť
Zároveň chceme doladiť rodinnú politiku pre 21. storočie tak, aby reálne pomáhala strednej vrstve mať a vychovávať deti. Opatrenia navrhované SDKÚ v tejto oblasti nepredstavujú nič šokujúce - sú len oneskorenou modernizáciou, dobiehaním vyspelejších krajín.
Ročná materská vo výške platu pre rodiča, ktorý chce zostať doma, ale aj pomoc s výdavkami rodiny na bývanie po narodení dieťaťa či možnosť rodičov pružne sa striedať v starostlivosti o dieťa sú podľa nás samozrejmosti a z dlhodobého hľadiska sa zaplatia samy, ak prispejú k oživeniu pôrodnosti strednej vrstvy.
Okrem toho nejde náročnosťou o opatrenia, ktoré rozbijú verejné financie - bude si ich môcť dovoliť aj vláda, ktorá zdedí v júni rozvrátenú ekonomiku.
Na druhej strane, chceme nielen radikálnu, ale aj premyslenú zmenu tam, kde ju Slovensko potrebuje pre svoj dlhodobý rozvoj - ekonomický i mravný. Za také oblasti považujeme najmä vzdelanosť a spravodlivosť. SDKÚ v minulosti dokázala, že vie reformovať nielen naoko a pre efekt, ale skutočne a do hĺbky.
Nami navrhovaných 21 zmien pre školstvo a vedu a 17 návrhov na zvýšenie spravodlivosti, boj proti korupcii a modernizáciu štátu predstavujú skutočnú šancu na zlepšenie. Siahajú od povinnej angličtiny na základných a stredných školách a vybudovania aspoň jednej špičkovej univerzity až po možnosť odoberania nečestne nadobudnutých titulov a zásadnú zmenu výberu sudcov.
Pre SaS v porovnaní s odvodmi a daňami evidentne nie je táto problematika dôležitá. Osobitne sa to ukázalo v prípade školstva, keď si ani najvyšší predstavitelia tejto strany neuvedomili, že im podriadení prepašovali do programu spoplatnenie štátnych stredných škôl (ktoré následne museli dementovať).
Na nezvoliteľných miestach
V Spojených štátoch sa hovorí, že personálna politika predurčuje obsah politiky. Ponechajme bokom, že SaS je zatiaľ z hľadiska verejného profilu stranou jedného muža, a pozrime sa na spomínané témy a ich garantov.
SDKÚ na prvé miesta kandidátky nasadila svoje najťažšie váhy na ekonomiku, ale aj na sociálne veci, spravodlivosť a modernizáciu. V SaS naopak v prvej desiatke dominujú ekonómovia a manažéri. Garanti programu SaS v oblasti školstva, vedy, spravodlivosti či boja proti korupcii buď na kandidátke vôbec nie sú, alebo sú na nezvoliteľných miestach. To dokresľuje váhu pripisovanú týmto témam v rámci SaS.
Ak veríte, že ekonomiku treba oživiť a sociálny systém doladiť, ale že kľúč k budúcnosti sa skrýva tiež v dôraze na dôslednú modernizáciu štátu, justície a školstva, potom je program SDKÚ určený práve vám.
Pre voliča SDKÚ je urážajúce, ak mu niekto sľubuje: Nezvýšime dane, nezvýšime štátny dlh a zároveň zvýšime výdavky.
Najväčším problémom programu SDKÚ (a nielen programu, ale zrejme aj celej strany) je snaha spraviť špagát medzi sociálnym štátom (politikou rovnosti výsledkov) a pravicovou politikou (politikou rovnosti šancí). Druhým najväčším problémom je nekonzistentnosť.
Na jednej strane obsahuje program záväzok nezvyšovať daňové zaťaženie (bod 1.2.1.), tiež záväzok nezvyšovať dlh (bod 2.1.1.) zároveň obsahuje hranie sa na Ježiška: Predĺžime materskú dovolenku, zvýšime materský príspevok na 100 percent mzdy, pomôžeme pri splácaní úverov, rozšírime nárok na bonifikácie (v podstate jedno aké, všetky stoja peniaze), podporíme obce pri výstavbe nájomných bytov, ochránime pacientov pred doplatkami, presadíme spravodlivé ohodnotenie lekárov (rozumej zvýšime mzdy), zavedieme minimálny dôchodok, sociálne byty pre deti z problémových rodín, rozšírime sociálne služby a pod.
Problém SDKÚ
Akoby odkopírované z programu Smeru, lenže:
Človek, ktorý v roku 2010 bude voliť Smer, je buď hluchý a slepý, alebo sa podieľal na rozkrádaní, aké Slovensko nezažilo, alebo trpí ľahkou demenciou. To o voličovi SDKÚ rozhodne neplatí, a preto kŕmiť ho báchorkami typu „nezvýšime vám dane, nezvýšime štátny dlh a zároveň zvýšime výdavky" je prinajmenšom urážajúce. Navyše, expertom na nereálne budovanie silného sociálneho štátu je už spomínaný Smer.
Snahy SDKÚ o budovanie sociálneho štátu sú v rozpore aj so samotnou kandidátkou. Problémom SDKÚ nie sú ekonomické reformy (daňová reforma, II. pilier, Zákonník práce, reforma verejnej správy) robené v rokoch 2003 a 2004.
Problémom je ich necitlivá sociálna politika a to konkrétne: Zníženie sociálnej dávky na polovicu (len tak, zo dňa na deň, akoby všetci na dávkach boli darmožráči), drastické prehodnotenie invalidných dôchodkov a katastrofálna reforma prvého piliera (čo spôsobilo niekoľko typov dôchodcov a príkre nespravodlivosti medzi nimi).
A čo spraví SDKÚ? Za reformy akoby sa hanbila a Kaníka a Beblavého, ktorí sú zodpovední za necitlivú sociálnu politiku, si dá na kandidátku.
Až tragikomické sľuby
Nekonzistentné sú aj ďalšie body programu. Napríklad materská má byť vo výške 100 percent platu, až do výšky 1,5násobku priemernej mzdy a zároveň sa majú všetky odvody (a benefity z nich) zjednotiť na úrovni trojnásobku priemernej mzdy.
Alebo bod 1.2.3. má nadpis Znížime odvody pre ľudí s nízkymi príjmami a navrhuje zaviesť odpočítateľnú položku z platenia odvodov, ktorú si uplatnia všetci, a teda aj ľudia s vysokými príjmami.
Alebo bod 1.2.7., ktorý navrhuje zaviesť paušálnu daň pre živnostníkov, ktorá je nespravodlivá voči tým, ktorí si ju uplatniť nebudú môcť, a z tohto dôvodu bola v rámci daňovej reformy 2004 zrušená. Ivan Mikloš s tým zrejme problém nemá.
Doslova tragikomický je bod 1.5.1. Ozdravíme dôchodkový systém. Práve pod taktovkou SDKÚ boli v roku 2004 napáchané obrovské škody na prvom pilieri.
Do roku 2003 bol prvý pilier takmer solidárny (ľudia platili odvody podľa príjmu, ale dôchodky boli takmer rovnaké). Keď Kaník zaviedol II. pilier (za túto reformu mu patrí uznanie), ktorý je plne zásluhový (každý dostane presne podľa toho, koľko odviedol), bolo by logické spraviť prvý pilier plne solidárnym, veď chýbal iba krôčik.
Potom by sme mali prvý pilier plne solidárny a druhý pilier plne zásluhový, a tomu sa dá povedať dvojpilierové dôchodkové zabezpečenie. Lenže, čo sa stalo? Prvý pilier (pripomínam, že takmer solidárny) bol zreformovaný na zásluhový. V rozpore s akoukoľvek logikou a škodami v rozsahu desiatok miliárd korún. Toto všetko napáchala strana, ktorá si dnes napíše do programu, že chce ozdraviť prvý pilier.
Z čoho mám radosť
Ale aby to nebolo len o kritike. Z programu SDKÚ mám obzvlášť ja veľkú radosť. Nachádza sa v ňom totiž niekoľko bodov, ktoré sú vyslovene v súlade s odvodovým bonusom, napríklad medzitrh práce (bod 1.2.6.), garantovaný dôchodok na úrovni životného minima (bod 1.5.1.), zjednotenie výberu daní a odvodov (1.2.2.), presun odvodovej povinnosti na zamestnanca (a, samozrejme, náležité zvýšenie hrubej mzdy), zjednodušenie systému odvodov.
Ak teda SDKÚ myslí svoj program úprimne, tak by v prípade pravicovej vlády nemal byť problém so skutočnou reformou odvodov. Z toho mám naozaj radosť.
Ako sa vyvíjajú preferencie politických strán