Starí Gréci vynašli pre ľudstvo divadlo a napísali prvé tragédie a komédie. Ich potomkovia oba tieto žánre tvorivo rozvíjajú. Aj súčasná dlhová kríza v Grécku kombinuje prvky tragédie a frašky.
Už krátko po vypuknutí krízy komunistickí odborári obsadili ministerstvo financií. Vyhlásili, že kríza je dielom kapitalistov a burzových špekulantov. Grécky ľud krízu nezavinil a nebude pykať za čachre amerických špekulantov a nemeckých bankárov!
Do štrajku sa solidárne prihlásili colníci, pracovníci letísk i verejnej správy. Všetci sa zhodli, že štrajk a protesty sú najlepším riešením problémov. Kde vziať peniaze, nepovedali.
Nerealizovateľný cieľ
Grécka vláda si zachovala chladnejšiu hlavu. Najprv začala s prosíkom obchádzať hlavných veriteľov v Nemecku, vo Francúzsku a v USA. Po nahnevaných reakciách nemeckej kancelárky sa Gréci snažili zachovať si tvár. Vyhlásili, že budú viac šetriť a problémy si vyriešia sami. Ušľachtilý cieľ, bohužiaľ, nerealizovateľný.
Čo by sa stalo, ak by si Grécko nevzalo nové pôžičky a chcelo počas najbližších dvoch rokov splácať len úroky zo svojho dlhu? Odhady expertov Medzinárodného menového fondu hovoria, že by na to potrebovalo vytvoriť prebytok verejných rozpočtov vo výške 10 až 14 percent HDP.
To znamená, že by grécka vláda okamžite musela obmedziť výdavky na platy, dôchodky, zdravotnú starostlivosť a iné verejné služby o jednu tretinu oproti súčasnému stavu. To sa dá len ťažko predstaviť.
Ale ani takýto zúfalý krok by nepriniesol zásadný obrat. Zoškrtanie výdavkov nestačí. Okrem rozpočtovej bezstarostnosti je zásadným problémom gréckej ekonomiky nízka konkurencieschopnosť.
Grécka ekonomika stojí a padá na cestovnom ruchu, poľnohospodárstve a obchodných službách, ktoré sú charakteristické nízkou pridanou hodnotou. Pri rastúcich nákladoch na mzdy tieto odvetvia prestávajú byť konkurencieschopné.
Ak by Grécko malo svoju vlastnú národnú menu, mohlo by obnoviť svoju konkurencieschopnosť devalváciou. Euro však devalvovať nemôže, a tak sa dostalo do začarovaného kruhu pevného menového kurzu, klesajúcej konkurencieschopnosti, rastúcej nezamestnanosti a neschopnosti vytvárať daňové príjmy na splácanie dlhov.
Pôjdu Gréci do otroctva?
Racionálnym riešením pre Grécko je vystúpenie z eurozóny a vyhlásenie štátneho bankrotu. Štátny bankrot neznamená, že americkí špekulanti budú predávať Grékov do otroctva na bavlníkové plantáže a nemeckí bankári si do Frankfurtu odvezú stĺpy z Akropoly.
