Poďme však pekne od začiatku a skúsme sa rozpomenúť, ako v bežnom živote zvykneme každodenné nič, ale aj mnohoraké ďalšie nedostatočnosti spájať s nulou. Alebo ich tak rovno označovať. Nula ako označenie pre nič to síce nie je celkom presné, ale pre potreby obyčajného človeka celkom postačujúce.
Bežný smrteľník je presvedčený, že nula je niečo prázdne, bez hodnoty a náplne, ale matematici jej pripisujú iný význam ako my, obyčajní.
Mňa napríklad zaujali dôkazy o nulových stavoch obyčajného života. Ak mám na svojom konte nulový počet vrážd alebo iných zločinov, to neznamená, že úradnícka pospolitosť sa bude na mňa pozerať ako na bezúhonného človeka.
Takúto nulu treba dokázať, inak podľa prezumpcie viny som potenciálnym zločincom až do okamihu preukázania nulovej hodnoty mojich zločinov. Je na to zriadený úrad a za nezanedbateľný poplatok vás úrad potenciálnej viny zbaví. Nulové hodnoty dokazujeme aj pri iných príležitostiach a tí, čo sa s úradníckymi poriadkami neráčia, ochkajú a ťažkajú si.
Na symbiózu čísla nula a prázdneho priestoru pred mnohými rokmi poukázali Lasica so Satinským, keď uviedli do jazykového obehu nula bodov, a to sa za všeobecnej veselosti udržalo až do dnešných dní. Pri hre s nulami som nedávno naďabil na starú poučku, že každé číslo na nultú sa rovná jednej. Je to síce nespravodlivé najmä k väčším číslam, ale je to tak. Čísla na nultú sa zrovnoprávňujú a basta.
