Zrejme najpoužívanejším výrazom v súvislosti s tohtoročnými parlamentnými voľbami a hlavným kolbišťom jednotlivých strán uchádzajúcich sa o podporu voličov bude sociálny štát. Aj keď víťaz týchto pretekov - z pohľadu rétoriky a sľubov - je jasný už dnes.
V získaní bobríka sociálnosti totiž nemá Smer vážneho súpera nielen vo voľbách, ale ani pred nimi či po nich. Bez ohľadu na poradie po prvé preto, lebo široko-ďaleko v ľavej časti politického spektra nemá nijakú výraznú konkurenciu.
Po druhé preto, lebo z pravej časti ju, prirodzene, mať ani nemôže - sociálnosť sa v nej nevyzdvihuje na piedestál za akúkoľvek cenu. Napríklad aj pre horných desaťtisíc alebo na borg za úžerníckych podmienok.
Sociálny štát je dobré heslo - ľahko zapamätateľné a ešte ľahšie predstaviteľné, keďže zaň možno skryť naozaj všetko. Heslo socialistov v tomto duchu „Pre ľudí, za Slovensko!" znie predsa oveľa lepšie ako povedzme „Pre J&T, za Slovensko!", aj keď prakticky v tom zasa nie je až taký veľký rozdiel.
Dobré čítanie
Na analýzu a porovnanie volebných programov je ešte skoro, keďže nie všetky sú už hotové, respektíve zverejnené. KDH má urobiť záverečnú bodku v sobotu, SNS zrejme po oznámení výsledkov prvého kola volieb v Maďarsku.
Tak či onak vo všeobecnosti možno konštatovať, že volebné programy sú dobrým, hoci nie veľmi obľúbeným čítaním - obzvlášť hodnotné sú vždy tie z predchádzajúcich, nie budúcich volieb.
Stačí porovnať sľuby s realitou a hneď je dôveryhodnosť tej-ktorej strany viditeľnejšia. Týka sa to však iba vládnych strán - opozičné sa konfrontovať veľmi nedajú.
Rétorické budovanie sociálneho štátu zvládne Smer v konfrontácii s inými stranami na výbornú. Nik nedá ľuďom toľko, koľko im dokáže Robert Fico sľúbiť. Obzvlášť teraz, keď po prvý raz vstupuje do volebnej súťaže z pozície mocného, a nie opozičného politika. Koniec koncov, nie je v politike žiadny nováčik, takže vie, čo na voličov pôsobí viac a čo menej.
