Britské železnice sprivatizovali v roku 1997. Vraj za smiešnu cenu, pretože ich infraštruktúra bola v žalostnom stave. Nie náhodou: nijaký európsky štát nedotoval svoje železnice tak slabo ako Angličania pred privatizáciou. Na porovnanie: v tom čase investovali Francúzi do železníc 21, Taliani 33, Angličania iba deväť libier (v prepočte na obyvateľa).
Verejnosť so sprivatizovanými vlakmi nie je spokojná. Na najvyťaženejších tratiach sa kvalita dopravy podstatne zvýšila, lokálne trasy však postupne odumierajú.
Angličania medzičasom sprivatizovali aj autobusovú dopravu. O cestujúcich bojujú konkurenčné linky. Cestovné sa brutálne zvýšilo, majitelia expresných liniek majú vysoké zisky, ale počet „vedľajších spojov" neustále klesá.
Tí, čo cestovať musia, využívajú v čoraz väčšej miere autá. So všetkými dôsledkami. Vysoké náklady na pohonné látky, narastajúce preťaženie siete ciest, negatívny vplyv na životné prostredie. Tí, čo nemusia, cestujú čoraz menej. Klesajúci počet pasažierov nevyvažuje ani zvyšovanie cien cestovného.
Železnice i autobusová doprava sú predovšetkým verejnou službou. Je v záujme spoločnosti zabezpečovať dopravu aj do odľahlejších oblastí, bez ohľadu na efektivitu.
