nosti, po jeho preštudovaní vytriezvel.
Rovnako ako vytriezvel z ilúzie a tvrdení, že nenadbieha vláde. Podobne je to aj s druhým dokumentom akademikov s názvom Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti (2010), ktorý problém nezamestnanosti vôbec nerieši a napríklad o médiách či o národnostnej politike píše presne v premiérovom duchu.
Tvrdenie typu „revolučná povaha Európskej únie, ale aj revanšizmus môžu vyvolať nálady spochybňujúce Trianonskú zmluvu" (2008) neobstojí ani v stredoškolskej slohovej práci.
Fantazmagóriu, že v dôsledku prenikania moslimského radikalizmu do strednej Európy „by sa mohli aktivizovať aj sily a hlasy volajúce po revízii Trianonskej zmluvy" (2008) vizionári SAV posunuli ešte do absurdnejšej podoby a dnes to už vidia tak, že by sa „mohli aktivizovať aj sily a hlasy volajúce nielen po revízii Trianonskej zmluvy, ale dokonca, nehľadiac na potrebu stability medzinárodného práva a proti medzinárodnému právu, po jej zrušení" (2010).
Takéto výroky sú nielen nezmyslom, ale hlavne sú pohladením nacionalistickej duše a priamou ponukou maďarskej karty.
Jedným z neprekonateľných vrcholov akademickej vizionárskej tvorby je tvrdenie, že „pocit ohrozenia národnej kultúrnej identity môže vzniknúť napríklad v dôsledku pokračujúceho rozpadu Srbska". Ale aby to malo svoje nacionalistické ukotvenie, v novom texte už čítame, že aj v dôsledku „nacionalistickej radikalizácie v Maďarsku".