Citlivosť na slovo je prejavom, že v tejto spoločnosti nejaký druh citlivosti ešte predsa len existuje. To, že táto citlivosť sa prebudí často iracionálne, je podmienené psychologickými činiteľmi, akousi individuálnou jazykovou estetikou a individuálne modifikovanými predstavami o slove a jeho význame.
Aj teraz v súvislosti s leteckým nešťastím poľského štátneho špeciálu v Rusku možno najmä v internetových diskusiách badať zvýšenú citlivosť nás Slovákov na slovo elita. Spúšťačom názorov, odporúčaní, individuálneho výkladu významu tohto slova boli bezpochyby mediálne titulky, v ktorých sa toto slovo šírilo ako lavína.
A hneď nastúpili komentátori s receptom - pre jedných je slovo elita pejoratívne, rasistické, deliace spoločnosť na privilegovaných a obyčajných, pre druhých má príliš pozitívne konotácie, blížiace sa významu „najlepší, po všetkých stránkach najdokonalejší človek/ľudia" a nehodno ho nadužívať. „Prosím, prestaňte už s tou elitou. Je to veľmi zlé slovo, ktoré má pejoratívny význam. V súvislosti s tými, čo zastupovali, na čele čoho stáli, sú to významné osobnosti politického a spoločenského života. Je to dostatočne výstižné pomenovanie, netreba na nich vešať niečo, čomu by sa asi ani oni netešili," taký je napríklad jazykový postoj jedného z diskutujúcich.
Iní zachádzajú ďalej a paralelne uvažujú o „elite" v našej politike, kultúre, vede atď., o jej morálnom profile, zodpovednosti, profesionalite.
