Jar tohto roku akosi váha, a tak skôr ako lastovičky zavítali do našich krajov predvolebné bilbordy. Bez ohľadu na to, z akého straníckeho súdka pochádzajú, väčšina z nich popri vyčačkaných tvárach svojich hviezd zverejňuje aj prekvapujúcu zvesť, že sú tu pre ľudí.
Skutočnosť, že strany cítia potrebu to oznámiť, podľa mňa o niečom svedčí - zrejme pripúšťajú, že voliči by o tom mohli oprávnene pochybovať. Je to jedna z mála vecí, v ktorých sa nemýlia.
Keď už sa nám, súdiac podľa vzájomných útokov, začína stranícka predvolebná kampaň utešene rozbiehať, dovolím si do nej prispieť drobnou spomienkou.
Po prvých škandáloch so straníckym financovaním ešte za predošlej Dzurindovej vlády si poslanci vo vzácnej zhode odhlasovali, že príspevok štátu za každý odovzdaný hlas, udeľovaný stranám, ktoré získali aspoň tri percentá voličov, sa zvýši o viac ako 100 percent.
Odôvodnili to tým, že financovanie strán bude transparentnejšie a zamedzí sa tak korupcii a podvodom.
Dať si platiť od občana za to, že sa nenechám skorumpovať a nebudem sa dopúšťať podvodov, mi pripadá nehanebné, hoci rovnaký argument sa v našom právnom štáte používa celkom bežne a bez červenania. (Jozef Majský ešte za svojich hviezdnych čias v televízii otvorene navrhoval, aby sa poslancom zvýšili platy, lebo takto si ich možno kúpiť už za desaťtisíc korún.)
