Štátny dlh republiky je nad hranicou 400 miliárd korún a minister financií ohlásil, že plánovaný 38-miliardový schodok v tohtoročnom rozpočte môže byť až o 26 miliárd korún vyšší. V tejto situácii by občan mohol právom očakávať, že zodpovední ľudia budú o miliardách rozhodovať zodpovedne. Očakávať to síce môže, ale to je asi tak všetko.
Pôvodne sa predpokladalo, že výnos z privatizácie SPP sa použije iba na dôchodkovú reformu a na zníženie štátneho dlhu. Potom sa začalo hovoriť, že vláda z týchto peňazí poskytne 1,5 miliardy Sk mimovládnym organizáciám. Poslankyne Tóthová a Mušková vtedy rozbehli akciu - ak už sa má 1,5 miliardy použiť na sociálne a humanitné účely, tak z nich treba urobiť základ pre fond náhradného výživného. Myšlienku, že z fondu sa bude vyplácať výživné matkám starajúcim sa o deti, ktorým partner neplatí súdom stanovené výživné, podporili poslankyne Halušková, Čižmáriková i Angelovičová. A nielen ony. Ako povedala po rozhodujúcom hlasovaní poslankyňa KDH Marcela Pčolinská, „my ženy sme hlasovali jednotne“. Pretože rovnako hlasovala opozícia i poslanci ľavicových strán, zákon o náhradnom výživnom a fonde náhradného výživného sa stal skutkom. Treba povedať, že navrhovateľky pred jeho schválením neuviedli, koľkých detí sa bude týkať a aké náklady si vyžiada. Po prijatí zákona vicepremiér Mikloš tvrdil, že detí, ktorých rodič neuhrádza výživné, je približne 1200, a náklady na úhradu výživného predstavujú sumu 15 miliónov Sk ročne. Ak je tak, potom klobúk dolu. Na svete niet veľa štátov, ktoré by si kvôli 15 miliónom ročne dovolili zriadiť fond s vkladom 1,5 miliardy…
