Keď Poľsko najsilnejšie prežívalo smútok za obeťami havárie prezidentského špeciálu v lese pri ruskom letisku v Smolensku, pripadlo na Slovenku a v Česku ťaživé 60. výročie takzvanej barbarskej noci.
Udalosť známa aj pod názvom Akcia K. sa udiala z 13. na 14. apríla 1950, keď násilím odvliekli stovky rehoľníkov z kláštorov. V tom istom roku pokračovala v máji v mužských kláštoroch a v auguste v ženských kláštoroch pod názvom Akcia R.
Cez tragédiu, ktorá tak zásadne ochromila Poľsko, sa svet „globálne" dozvedel, čo je Katyň. Televízie vo viacerých krajinách vysielali film Andrzeja Wajdu Katyň z roku 2007 o tragédiách spôsobených počas druhej svetovej vojny v Poľsku nielen nacistami, ale najmä sovietskou mocou.
Desiatky tisíc postrieľaných poľských dôstojníkov, z nich mnohí v civile, zastávali povolania vyžadujúce si vysokoškolské štúdium. Vyvraždenie inteligencie, priveľmi vzdornej, aby mohla byť po vojne pre budúcu sovietsku moc perspektívnou. Film však jasne ukazuje aj to, ako si neskôr Poliaci vystačili aj sami - pri udávaní svedkov katynskej tragédie a ich likvidovaní.
V diskusii o barbarskej noci uviedol salezián páter Anton Srholec, ako pri jeho zatýkaní asistoval otec jeho spolužiaka zo Skalice, davista Daniel Okáli. Dozeral na akciu s pištoľou v ruke. Aj my sme si pri tejto udalosti a potom aj pri mnohých ďalších vystačili sami.
