Kedysi štátom riadená ekonomika zlyhala v ekonomike, ale aj v rovine morálky, keď deformovala slobodu, spravodlivosť aj solidaritu. Trhová ekonomika dnes zápasí o dôveru tých, ktorí jej neraz vyčítajú situačnú nadradenosť etike, solidarite, a spravodlivosti.
Aj preto sa znovu objavuje otázka sociálne orientovaného trhového hospodárstva. Tento nemecký kresťanskodemokratický model po vojne úspešne aplikoval ekonóm a neskôr spolkový kancelár Ludwig Erhard.
Štát mal zabezpečiť slobodu trhu a zároveň pravidlá pre konkurenciu na trhu; hospodársku súťaž a zároveň sociálnu spravodlivosť. Alebo inak: zladiť princíp trhu s princípom humanity. Tento model znamená, že sociálne ciele sú rovnako dôležité, ako hospodárska prosperita.
Erhard staval na vyváženom vzťahu trhu, štátu a spoločnosti, a zároveň na princípoch solidarity a subsidiarity. Tento model nebol socialistickým modelom zasahovania štátu do ekonomiky, ale odkazoval na etický záväzok.
Hoci neskôr v nových podmienkach narazil na viaceré ťažkosti, predsa ukázal nutnosť aj možnosť sociálnych riešení nie mimo reálneho trhu, ale v jeho rámci.
Sociálna súdržnosť
Kým doteraz socialistická, liberálna alebo konzervatívna koncepcia vyzdvihovali každá iného aktéra trojčlenky trh - štát - občianska spoločnosť, a to buď výlučne, alebo aspoň výrazne na úkor ďalších dvoch, dnes je nutná ich spolupráca a vyvážený vzťah. Dominantné postavenie niektorého z nich vytvára mnohé rizikové situácie. Práve ich spojenie môže zabezpečiť slobodu a blahobyt, a spolu s tým tiež súdržnosť.
Naliehavá je aj otázka, ako spojiť rastúci blahobyt so sociálnou súdržnosťou, či princíp trhu s politikou solidarity. Aby spoločnosť mohla byť sociálne spravodlivá, tvorba blahobytu, súdržnosť a sloboda musia tvoriť jednotný celok.
Blahobyt budovaný na úkor spravodlivosti, solidarity a súdržnosti vedie len k blahobytu vyvolených a k prehlbovaniu sociálnych rizík. A práve to sa deje pri dnešnom vládnom modeli sociálneho štátu.
Premiér si popri termíne sociálny štát marketingovo prisvojil aj kresťanskodemokratický pojem sociálne orientovaného trhového hospodárstva, pričom všetky takto prisvojené pojmy sú uňho obsahovo vyprázdnené.