Pre komunistických papalášov všetci im „poddaní" obyvatelia krajiny jestvovali len ako nerozrôznená sivá masa. Ako ľud, čo je hromadný pojem, podobný stádu. Radi sa oháňali svojím sovietskym, československým ľudom. Všetko robili v záujme ľudu, v jeho prospech a naopak, vôľa ľudu bola to, čím sa riadilo ich rozhodovanie. Pravda, vôľa ľudu sa nedala zmerať a zvážiť, na to tu však boli práve papaláši, aby mu ju spätne vyveštili a tlmočili.
Mantrou našich súčasných politikov a ich volebných sloganov sú ľudia. Už to nie je stádo ľudu, ale ešte stále je to dosť abstraktná veličina. Politici tvrdia, že všetko, čo robia, robia pre ľudí ako takých a tento svoj objav si strážia tak žiarlivo, že metajú hromy-blesky na každého, kto by sa na ňom chcel tiež priživiť. Napríklad Robert Fico na Ivetu Radičovú.
