íkov. Táto správa nám vyrazila dych. Potom sa ľudia vrhli na internet a zapli televízory, pretože žiadna udalosť, ani tá najtragickejšia, mimo médií neexistuje.
Na druhý deň, keď ľudia začali vychádzať z kostolov, som dostala anonymnú esemesku: „Historický kruh sa uzavrel. Je to návrat Mickiewiczovho Poľska ako Ježiša národov. Zjednoťme sa v láske Božej. Pozdvihnime vlasť silou bratstva."
Striasla ma hrôza a cítim ju vlastne až doteraz. Pred dvomi storočiami, keď naša krajina prišla o suverenitu a rozdelili si ju medzi sebou Rusko, Prusko a Rakúsko, poľskí romantici ako básnik Adam Mickiewicz vyhlásili, že nezávislosť získame len za cenu veľkých obetí. Od tých čias sa mýtus mučeníka či mesianistickej obete vynára počas každej národnej krízy. Politici často zneužívajú tento typ myslenia: slávnou ukážkou je Varšavské povstanie proti nacistom z roku 1944, ktoré bolo od samého počiatku odsúdené na porážku a stálo 200 000 ľudských životov.
