Štatistiky verejných financií publikované Európskym štatistickým úradom nikdy nepatrili v novinách k trhákom. Kríza nás mnohému naučila a správam o deficitoch a verejnom dlhu venujeme viac pozornosti ako kedysi. Právom.
Dlho sme sa čičíkali frázou, že náš dlh patrí k najmenším v Európe (pravda) a pár vysokých deficitov si môžeme bez problémov dovoliť (nepravda).
Je to udržateľné?
Princíp deficitu dobre chápe každá domácnosť, ktorá platí hypotéku a ktorej zrazu poklesli príjmy zo zamestnania. Ak si domácnosť chce udržať strechu nad hlavou, zvyčajne radikálne zníži výdavky.
Slovensko, zdá sa, si vybralo inú cestu. V roku 2009 bol deficit badateľne vyšší, ako sa očakávalo.
Ešte viac zaráža vývoj v prvých mesiacoch tohto roku. Výdavky štátneho rozpočtu pokračujú, ako by sa nič nedialo a diera v rozpočte sa pláta ďalšími dlhmi. Je to udržateľné?
Súčasná miera slovenského vládneho dlhu činí 35,7 percenta nášho hrubého domáceho produktu. V porovnaní s Talianskom (115,8), Gréckom (115,1) a s Belgickom (96,7 percenta) je náš dlh relatívne malý. Patrí však aj k najrýchlejšie rastúcim v Európe.
Je naivné si myslieť, že môžeme pokračovať v míňaní naďalej, až kým sa po nejakých rokoch neprepracujeme na úroveň Talianska a Belgicka.
Podmienky pôžičiek na medzinárodných finančných trhoch závisia od kvality dlžníka. Čím je krajina menšia a čím kratšiu má úverovú históriu, tým je pre investorov rizikovejšia, a tým nižšiu úroveň dlhu si môžu dovoliť.
Litva a Lotyšsko mali napríklad minulý rok veľký problém si požičať už pri úrovni dlhu 30 percent HDP. Spomeňme si aj na našu vlastnú históriu. Dlh Slovenska sa v 90. rokoch vyšplhal na 50 percent HDP. Naša krajina pociťovala zúfalý nedostatok kapitálu a úroky na jednodňové úložky v bankách presiahli 40 percent.
Gréckou cestou
Na základe medzinárodného porovnania a z vlastnej skúsenosti môžeme povedať, že pri prekročení úrovne dlhu 50 percent HDP by sa obsluha dlhu začala veľmi predražovať a Slovensko by sa vydalo gréckou cestou. Majster deficit by nám rýchlo ukázal svoju silu.
Veľkosť dlhu nezávisí len od aktuálneho vývoja štátneho rozpočtu, ale aj od takých detailov, ako je metodika účtovníctva verejných výdavkov. Veľkou otázkou je vplyv PPP projektov používaných najmä na financovanie výstavby diaľnic, na štátny rozpočet.
