A zlostí sa na mňa, pretože vraj neoplývam dostatočným zápalom pre záchranu planéty. Má pravdu. V porovnaní s uvedomelou kolegyňou som takpovediac nanič.
Nerobím si násilie a svetlo nechám svietiť aj celý deň. Autá si vyberám podľa toho, či na mojej tvári pri pohľade na ne vyvolajú prihlúply úsmev a spôsobia ľahké rozochvenie. Bez výnimky sú benzínové.
Minulý týždeň postihla kolegyňu nehoda. Na niekoľko dní zostala pre sopečný prach uväznená vo Varšave. Lieta každý týždeň tak, ako niekto iný jazdí na vidiek na chatu.
Podľa jej slov je to vraj s nízkonákladovou spoločnosťou let „za pár šupov". Do Varšavy odletela preto, aby si mohla dať kávu s kamarátkou a aby ešte v ten istý deň pokračovala do Frankfurtu na deň za priateľom. Tam už nedoletela.
Jej nazlostenú sms z letiska som čítala v obývačke. Z lietadiel sa mi obracia žalúdok, a tak neletím, keď nemusím. Napodiv v poslednej dobe nemusím.
