Grécka dráma, ktorú Európa zažíva, vojde do kroník a s ňou aj jej aktéri, ktorí zvláštnym spôsobom prebrali svoje úlohy. Zvlášť tí nemeckí sú ako pod prúdom, keďže vlády eurozóny čakajú na ich riešenia, a to s inými predstavami ako domáce publikum.
Merkelová je pod paľbou, povie áno, bombardujú ju domáci, povie nie, idú po nej susedia. Európa potrebuje jasné slovo, a Merkelová ho má dať. Problém je len v tom, že ani sama nevie, čo jej slovo spôsobí. Zatiaľ čo v utorok Grécko rátalo s osemmiliardovou injekciou z Berlína, hovorilo sa v stredu už o tridsiatich miliardách.
Prvoplánovo ide len o kredity, ktorým sú Nemci ručitelia. Ak všetko dobre pôjde a grécka vláda bude dlhy splácať, pomoc nebude Nemcov stáť nič. Otázne len je, či Gréci budú schopní splácať.
Nejde len o čísla
Popri výške kreditov a schopnosti urovnávať ich, ostáva v hre ešte iný problém, vôľa nemeckého občana. O týždeň sú v Nemecku dôležité krajinské voľby a predvolebnej kampani dominuje Grécko.
Merkelová si pred zrkadlom môže každé ráno klásť otázku: ako myslieť a cítiť? Sociálne a národne, alebo radšej trhovo a európsky? Eurosocialista Rasmussen už urobil nad Merkelovou kríž a posťažoval sa, že vnútropolitické potreby postavila nad európsku solidaritu a zbytočne taktizuje, vyčkáva.
Nemecký minister financií a stranícky kolega kancelárky politickým oponentom i svojmu národu zas vysvetľuje, že jedno súvisí s druhým a nedá sa myslieť národne a pritom ignorovať potreby Európy a stabilitu európskej meny.
Zvlášť Nemecko, ktoré je závislé od obchodov v eurozóne, sa nemôže tváriť, že lokálpatriotizmom niečo vyrieši. Ak padnú Gréci a celá menová únia s nimi, tak to prevalcuje aj Nemcov.