Táto všeobecná znalosť ešte neznamená, že politickí kreatívci v predvolebnom zápase, kde sa nehrá ani na pamäť voliča, ani pamäť historickú, nepoužijú tie najbizarnejšie konštrukcie, aké sú k dispozícii. Veď práve predvolebné obdobie je tým najvhodnejším časom na budovanie reflexov a zároveň na búranie všetkých romantických predstáv o sľuboch a ich naplnení.
Je to čas nadľahčenej bezostyšnosti, keď sa rôzni potmehúdi bez studu odvolávajú na „ľudí" a na „Slovensko". Bolo by od nich korektnejšie, keby spresnili, že ide o „našich ľudí" a vzhľadom na finančné toky posledných liet doplnili miesto Slovenska napríklad Cyprus.
Ak by sa teda pred voľbami nehralo na slintanie Pavlovových psov, potom by sa na nás mohli ceriť činovníci s pravdivým heslom „Pre našich ľudí, za Cyprus". Prefíkanosť ľavicovej privatizácie posledných rokov nemá obdobu a podľa všetkého ani oporu v zákone.
Zatiaľ to nemá kto spravodlivo posúdiť, lebo slovenskému právnemu systému je „nevoľno". A vlastne onen systém sa už dlhší čas potáca medzi „voľnom" a „nevoľnom". Takže nie divu, že predvolebné plagáty síce hlásajú „za Slovensko", ale v skutočnosti ich protagonisti dlhší čas budujú prosperitu stredomorského ostrova.
Nesmieme to však vnímať celkom negativisticky - ak sa dielo zápasu v prospech širokých más dokoná, postupne sa aj zo Slovenska stane ostrov. Nie síce stredomorský, zato ostrov chudoby s dvoma-troma miliardármi na čele. No na druhej strane cyperské hotely poskytnú dostatočné pracovné príležitosti pre Slovákov bez roboty.
