Keď sa po uzavretí spôsobenom erupciou islandskej sopky Eyjafjallajökull znovu otvorili letiská, nestalo sa tak v dôsledku zníženia objemu popola v atmosfére, skôr v dôsledku prehodnotenia rizika, ktoré popol predstavuje pre bezpečnosť lietadiel. Viedli k zrušeniu zákazu letov nové vedecké informácie alebo šlo o odraz ťažkostí, ktoré tento zákaz spôsoboval?
V priebehu šiestich dní bolo zrušených asi 95 000 letov. Odhadom päť miliónov ľudí zostalo na zemi. Len britská ekonomika prišla o 1,5 miliardy libier a podobne postihnuté boli i ďalšie.
Pestovatelia kvetín v Keni, ktorí sú odkázaní na leteckú prepravu prepravujúcu ich rýchlo obrátkový tovar do Európy, boli náhle bez príjmov. Šestnásť ľudí trpiacich rakovinou, ktorí kriticky potrebovali kostnú dreň, sa ocitlo v ohrození, pretože dreň k nim nemohla byť spoza oceána letecky prepravená.
Lietadlá, ktoré v minulosti vleteli do sopečného popola, mali ťažkosti, ale všetky pristáli. Neexistovali dôkazy, že rozptýlený popol z Islandu by spôsobil podobné problémy.
Rozhodnutie zakázať lety bolo založené na názore, že akákoľvek koncentrácia popola predstavuje riziko a že bez ohľadu na to, ako môže byť toto riziko nepatrné, je úlohou vlády „zabezpečiť, aby bola bezpečnosť na prvom mieste", ako sa vyjadril britský premiér Gordon Brown.
Priority sa menia
Zdá sa, že európske vlády skutočne dali uzavretím oblohy absolútnu prioritu bezpečnosti nad všetkým ostatným. V iných oblastiach sa však žiadna z nich týmto princípom neriadi.
Každý deň zomrie na svetových cestách približne 3000 ľudí. Výrazné obmedzenie rýchlosti by zabránilo väčšine nehôd a zachránilo viac životov. Napriek tomu to nerobíme, pretože dávame bezpečnosti nižšiu prioritu než túžbe tráviť menej času jazdou.
Cena, ktorú sme ochotní platiť za bezpečnosť, nemôže byť nekonečná. Je odpudzujúce dávať na ľudský život cenovku, ale čím viac minieme za bezpečnosť, tým menej nám ostane na iné účely.
Britská vláda používa sumu o niečo vyššiu než jeden milión libier ako hranicu výdavkov, ktoré je ochotná zaplatiť za záchranu štatistického života - napríklad zvýšením bezpečnosti cestnej dopravy. V USA je ministerstvo dopravy pripravené vynaložiť na rovnaký účel až na 5,8 milióna dolárov. Znamená to, že bezpečnosť je v USA prvoradá, zatiaľ čo v Británii opačne?
