Ak si niektorý národ nechá bez odporu ukradnúť, rozpredať alebo zničiť svoj národný symbol, nemá právo nazývať sa národom. Na to, aby to človek pochopil, nemusí byť vyznávačom vlasteneckého zákona či voličom SNS (to skôr naopak).
Pritom prvé dejstvo tejto krádeže národného symbolu sa už stalo a priebežne sa deje (pozri Štrbské pleso, Solisko, Skalnatá dolina, Tatranská Lomnica, vyrúbané lesy a kosodrevina, odnesená pôda, zjazvené stráne...!).
To druhé sa práve pripravuje a volá sa veľká privatizácia Tatier (pozri reklama na túto tému v televízii Joj) či návrh zonácie z dielne ministerstva životného prostredia.
Ak by sme na to išli cez základné hodnoty a pojmy, ktoré údajne náš národ vyznáva podľa svojej ústavy, tak krádež najstaršieho a najznámejšieho národného parku - ako najvyššej kategórie veľkoplošného chráneného územia - popiera nielen národné a, samozrejme, aj ekologické, ale rozpor s ústavou ide ďalej.
Popretie právneho štátu
Ostentatívna privatizácia Tatranského národného parku na spôsob „konského póla" na Štrbskom plese je aj absolútne antisociálna. Noví či perspektívni majitelia národného parku sa ani netaja tým, že návštevníkov Tatier by malo byť podstatne menej, len by mali byť patrične solventní.
Ale konflikt s väčšinovými názormi, a teda asociálnosť takéhoto počínania, dokazujú aj výsledky sociologických prieskumov, ktoré potvrdzujú, že výrazná väčšina obyvateľov Slovenska (bezmála 80 percent) si viac želá striktnejšiu ochranu Tatier než výstavbu nových zjazdoviek a lanoviek.
Právny štát a zmysel zákona o ochrane prírody a krajiny, pod ktorý spadá aj ochrana TANAP-u a ostatných národných parkov, úplne popiera prax výnimiek z tohto zákona.
O ich udelení rozhodujú úradníci, čiže ľudia z mäsa a kostí, a nie žiadne ideálne bytosti. Ak by boli náhodou na strane prírody, nie je problém odvolať ich a nahradiť „rozumnejšími".
Áno, ešte je tu jedna dimenzia - ekonomická. Pripúšťam, do tej sa rozumiem najmenej, ale mnohé nasvedčuje tomu, že aj celý veľký tatranský biznis sa skončí jedným veľkým krachom - aspoň čo sa týka perspektívnych príjmov štátu a mesta Vysoké Tatry.
Že na ňom pár jednotlivcov a skupín zrejme zarobí, podobne ako na predaji dreva z popadaných a vyvrátených stromov pred piatimi rokmi, o tom nepochybujem. Nie je mi len jasné, prečo sa im na to máme poskladať my všetci a obetovať tomu naše národné bohatstvo.
O stupeň vyššie
Sme chorý národ v chorej krajine. To nepovedal žiadny janičiar či iný programový nepriateľ slovenského národa, to povedal bývalý predseda Matice slovenskej.
