Hoci súdnictvo ako tretia moc v štáte (popri mociach zákonodarnej a výkonnej) je najvzdialenejšie od zdroja moci (občania, ľud), podlieha tiež kontrole a kritike verejnosti.
Tá sa prejavuje aj v prieskumoch verejnej mienky, ktoré nie sú pre súdnictvo lichotivé. Aj keď nemožno vždy vylúčiť subjektívne faktory, objektívne príčiny sú tiež dané a spočívajú aj v reálnom stave a spôsobe riadenia justície.
Verejná kritika zvnútra justície (sudcami) je nutná, lebo mnohé negatívne javy majú priamu súvislosť so základnými atribútmi justície - jej nezávislosťou a nestrannosťou. O viacerých z nich vrátane vnútornej korupcie v súdnictve, hovorí donedávna sudkyňa Jana Dubovcová v rozhovore pre Plus 7 dní (číslo 17; „Ovládnutá justícia?").
Javí sa, že neraz pod formálnym rúškom práva sa dejú veci skôr bez škrupúľ a zábran. Ako inak vnímať napríklad dočasné odstavenie sudkyne a sudcu z výkonu ich funkcií pre slobodne prejavený názor a spôsobom „o nich bez nich"?