Stretnutie prezidenta, predsedu parlamentu, premiéra a predsedníčky Ústavného súdu potvrdilo, že aj problém s prieťahmi konaní nie je problém technický, ale politický. Obzvlášť, keď na schôdzku nebola pripustená ministerka spravodlivosti Petríková, ktorá má kompetenciu i nástroje na to, aby prieťahy mohla riešiť.
Predsedníčku Ústavného súdu zrejme škrie, že všeobecné súdy nakladajú aj s rozhodnutiami Ústavného súdu tak, ako sú zvyknuté - nerešpektujú ich. Preto sa ľudia opätovne obracajú na Ústavný súd.
Jeho sudcom tak pribúda práca, pričom nestíhajú vybavovať inú agendu - ani len vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení, nieto rozhodnúť o podstate veci, resp. ho odkladajú až po voľbách. Jej kontrolnú aktivitu plnenia rozhodnutí možno privítať - niekde treba začať a niektorých sudcov prebrať z právneho bezvedomia.
Gašparovičov pohľad
Iný pohľad na prieťahy má Ivan Gašparovič: „Nie je to len ekonomická záležitosť, že štát musí platiť za nečinnosť súdov. Je to aj spochybnenie odbornosti našich súdov. Bolo by zlé, ak by odvolacím súdom rozhodnutí našich súdov bol európsky súd."
Usudzujem, že je to naopak - je zlé, že za chybné rozhodnutia konkrétnych sudcov musia platiť všetci daňoví poplatníci. Naopak, je dobré, že ľudia majú možnosť sa spravodlivosti dovolať aspoň na európskom súde.
Ivan Gašparovič pri vytváraní súdnej moci aj pri inštalovaní jej jednotlivých reprezentantov neasistoval, ale ich priamo vytváral - najskôr z pozície predsedu parlamentu a potom ako prezident. Je dobré, že hovorí o sudcokracii - napriek tomu, že jej existenciu už dávno vidí aj slepý a počuje hluchý.
