Krátkodobá pamäť a hra na intenzívne prítomné mediálne zážitky politikom, ktorí tvoria dnešnú koaličnú vládu, dlhodobo vychádza.
Ich škandály, tendre, vulgarizmy, slovné útoky na policajtku či hlavy štátov, slovné a fyzické útoky na novinárov, svätých kráľov či hlavy parlamentov sú - zdá sa - dávno zabudnuté. V hektickom tempe stupňujúcej sa kampane nebude dosť času na poukázanie na súvislosti.
Bilbord s „photoshopovým mejkapom" Róma Lukáča Barta, môže byť však v tomto umedializovanom období konečne budíčkom. Keď ho vo Veľkom Grobe prehovorili na pózovanie za 75 eur, netušil, ako sa na Slovensku preslávi.
Bilbord ako dôkaz
Logo SNS vo mne evokuje nacistickú orlicu odvtedy, čo som ho videl prvýkrát. Najviac sa mi vrylo do pamäti v spojení s heslom Cudzie nechceme a svoje si nedáme na predvolebných bilbordoch pred rokmi.
O predsedníčke maďarského parlamentu hovoril predseda Slota ako o strapatej panej a uhorského kráľa sv. Štefana tituloval ako šaša na koni. Výroky o tom, že budovanie mostov cez Dunaj má len uľahčiť inváziu maďarských tankov, však ukazujú, že tento druh uvažovania a komunikácie nie je uzavretou kapitolou.
Práve spomenuté bilbordy s jednoznačne protirómskym nastavením sú toho dôkazom. Je však na pováženie, že slovenská spoločnosť sa s takouto nekultúrou v politickom živote krajiny nemá chuť jednoznačne popasovať. Možností je viacero a nevylučuje sa ani ich vzájomné prepojenie, ktoré by ich účinnosť posilnilo.
Jednou je usilovať sa o vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Demokratické strany by mali mať na to dosť dôvodov, aby tento druh agendy bol v ich politickom programe. Ide totiž o verejné dobro. Opozícia aj vládne strany by mali na tom mať záujem.
Azda by našli spoločného právneho zástupcu, ktorý by pred súdom tento spor v ich mene predkladal. Výroky podnecujúce rasovú a národnostnú nenávisť, vulgarizmy, život nad pomery, verejné rozhlasové svedectvo premiéra Fica o tom, že sa Slota v politike nabalil atď. Je toho dosť. To, že o tom píšu médiá, zdá sa, nestačí.
