Tohtotýždňové rokovanie parlamentu na návrh troch opozičných klubov SDKÚ, SMK a KDH bude nepochybne patriť k tým najzaujímavejším. Aspoň by malo byť, súdiac podľa doterajších vyjadrení zástupcov politických strán.
Sily v ňom sú nanovo rozdelené - na jednej strane Smer, HZDS a KDH, ktoré podporujú pôžičku (dar) Grékom, na strane druhej SNS, SDKÚ a SMK, ktoré sú proti. Významnú úlohu môžu tentoraz zohrať aj nezávislí poslanci, samozrejme, za predpokladu, že na schôdzu prídu, čo sa však týka aj „závislých" poslancov, keďže parlamentné počty budú tentoraz mimoriadne dôležité. Hlavné dôvody sú tri.
Prvým je, že dôvod na zvolanie schôdze už neexistuje. Aspoň čo sa týka meritu návrhu tak, ako ho prezentovalo vedenie SDKÚ, podľa ktorého by mal parlament v zmysle Ústavného zákona o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach Európskej únie udeliť mandát premiérovi na rokovanie eurozóny. Rokovanie sa skončilo, vláda rozhodla a minister financií podpísal.
Druhý dôvod vyplýva z prvého. Uvedený ústavný zákon hovorí o spolupráci v záležitostiach týkajúcich sa výlučne únie, a nie aj eurozóny. Medzi nimi je značný rozdiel, spočívajúci nielen v počte krajín. Aspoň taký, že parlament jednoducho v tomto prípade a z toho dôvodu nemá žiadnu právomoc na to, aby predsedovi vlády udeľoval nejaký mandát.
Samozrejme, ani od premiéra nebolo správne pýtať si mandát od sociálnych partnerov. Ich zapojenie do vecí, do ktorých ich v tejto fáze nič nie je, súvisí len s predvolebnou situáciou - najmä vtlačením pocitu odborárom, že za Ficovho panovania rozhodujú o vysokej politike.