Nedá mi nezareagovať na tvrdenia štátneho tajomníka MŽP Jaduša (HZDS). Po čistkách na úseku štátnej ochrany prírody vraj prišli za riaditeľov národných parkov profesionálne zdatní ľudia.
Ak bolo treba vymeniť ich predchodcov, logicky z toho vyplýva, že ich nahradili kompetentnejší. To však nie je pravda. „Odídení" boli v prvom rade tí, ktorí sa nebáli v záujme prírody a zákona riskovať svoje posty.
Problém vidí v tom, že ochrana prírody sa stala terčom zákopových vojen rôznych skupín. S tým by sa dalo súhlasiť, ak by pod tým myslel developerov či politikov a ich priateľov. Ale, čuduj sa svete, on spomína najmä organizácie tretieho sektora, ktorý si údajne presadzuje svoje potreby vrátane väzieb na rôzne eurofondy. To je vážne tvrdenie, po ktorom by mali nasledovať dôkazy.
Ak pán Jaduš spomína vojnu medzi ochranármi a urbárnikmi, je to nonsens, pretože tí sú na jednej lodi v zápase so štátom, ktorý urbárnikom upiera právo na kompenzáciu majetkovej ujmy.
Ďalšie pozoruhodné tvrdenie pána Jaduša sa týka toho, že pán Rataj (J&T) všetko, čo chcel, dosiahol výnimkami. Otázka je, či tie výnimky našiel ráno na stole, alebo mu ich niekto udelil. Ten, kto je na to oprávnený, spadá pod rezort životného prostredia a minister ho môže odvolať alebo vetovať - aj na podnet toho, kto má ochranu prírody na starosti a volá sa Ing. Jaduš.
